HORNÁ NITRA. Dvojmetrové odstupy, rúška, rukavice alebo dezinfekčný postrek pred vchodom, dlhé rady pred predajňami. Aj takto to v týchto dňoch vyzerá pred mnohými potravinami či supermarketmi.

Opatrenia, ktoré majú obmedziť šírenie koronavírusu medzi ľuďmi, vyvolávajú stres a nervozitu. Ľudia svoj hnev ventilujú predovšetkým na zamestnancoch obchodov. Tí im odkazujú: My za to nemôžeme, trpíme rovnako ako vy.
Pracovný život sa zásadne zmenil aj predavačke Viere, ktorá pracuje v obchode s potravinami. Spočiatku si myslela, že veľké napätie nezvládne a dá výpoveď. Dnes prosí ľudí o zhovievavosť.
Ako ste vnímali hrozbu šírenia vírusu v čase, keď sa na Slovensku o ňom ešte len hovorilo?
Zo začiatku sme neverili tomu, že by sa skutočne mohol objaviť aj u nás. Zdalo sa to také cudzie a neuveriteľné. Neprikladali sme tomu preto veľkú pozornosť. Až keď vláda začala prijímať prvé opatrenia, začali sme si robiť starosti. Pýtali sme sa, čo bude s nami, no firma v tom čase ešte tento problém neriešila. Keď sme chceli mať rúška, museli sme si ich sami zháňať.
Ako reagovali zákazníci?
Keď sme sa prvé dni objavili v rúškach, posmievali sa nám, urážali nás, hovorili, že ak sme chorí, máme ostať doma. Kolegu si dokonca fotili, smiali sa, že je trápny. Bolo to veľmi nepríjemné. Asi po týždni, keď sa u nás objavili prvé prípady nákazy, sa to zmenilo. Jeden zákazník nám dokonca všetkým priniesol rúška. Zamestnávateľovi trvalo veľmi dlho, kým nám zabezpečil ochranné pomôcky. Spočiatku som si hovorila, že ak sa to do týždňa nezmení, ostanem doma.