Volejbalová liga sa skončila rovnako ako ostatné halové športy predčasne. Prievidza patrila medzi favoritov na zisk majstrovského titulu. Ako ste celú situáciu vnímali?
Tréningy sme v hale ukončili ako prví pred troma týždňami. Niekto z mládežníckeho tímu basketbalistov mal cestovateľskú anamnézu. Troška sme sa zľakli.
Zdravie bolo rozhodujúce. Nikto poriadne nevedel, čo sa bude diať. S chlapci sme sa preto rozhodli prerušiť tréningovú činnosť. Čakali sme, ako sa bude celá situácia vyvíjať.

Pre nás to nebola ideálna situácia, pretože sme sa pripravovali na semifinálovú sériu proti Svidníku. Zápas sa mal hrať pred televíznymi kamerami. Ešte v pondelok sme dostali informácie, že sa stretnutie odohrá prinajhoršom bez divákov. Vo štvrtok sa následne ozvali zo zväzu, že sa všetko zastavuje.
Bol v kabíne cítiť strach?
V pondelok sme sa stretli a začali pripravovať na prvý duel play off. Počas krátkych prestávok chlapci stále čítali správy ma mobilných telefónoch. Musel som ich niekedy prerušovať, aby sa sústredili na prácu. Už to mali v hlavách. Napokon bolo dobré, že sa sezóna prerušila. Neviem si reálne predstaviť, ako by sme hrali bez divákov a ako by na to reagovali volejbalisti.

Ozvali sa mi hráči z Bialsko Biala, ktoré bolo svojho času posledným trénujúcim mužstvom v druhej poľskej lige. Ostatné mužstvá už mali tri alebo štyri dni prerušený tréningový proces. Na týchto však vedenie klubu a mesta tlačilo, aby boli v pohotovosti, pretože vynaložili nemalé prostriedky na postup do najvyššej súťaže. Hráči boli veľmi rozhorčení.
Pôvodne sa slovenská liga prerušila iba na dva týždne. Radili ste hráčom ako sa pripravovať individuálne?