Ako sa pozeráte zo športového hľadiska na uplynulú sezónu?
Predčasne ukončenú sezónu vnímame ako malú pohromu. V závere dlhodobej časti sme sa posilnili a práve v období, keď sa do tímu zapracovali nové posily prišla takáto rana. Myslím si, že sme boli maximálne pripravení vstúpiť do play off a byť nepríjemným súperom. Práve vo vyraďovacích bojoch sa mala prejaviť naša kvalita. Preto ma súčasný stav veľmi mrzí.

Prvoradou ambíciou bol postup do vyraďovacích bojov a tou druhou zaplniť športovú halu do posledného miesta. Veď pre divákov sa snažíme a práve ich pri náročných majstrovských zápasoch najviac potrebujeme.
Viem, že by sa priaznivci získavali naspäť veľmi ťažko, najmä po výsledkoch z posledného obdobia. Predsa len sme zaznamenali lepšie výsledky na palubovkách súperov ako doma. Ja som ale veril v to, že by sme si ich v play off znova naklonili na svoju stranu.
Ako jeden z mála klubov sme zložili tím z ôsmich Slovákov, pričom až piati z nich boli handlovskí odchovanci. Vsadili sme na dobrú chémiu a práve tá nám mala priniesť výsledky v podobe postupu do play off. Chceli sme nadviazať na myšlienku, s ktorou pred časom prišla bratislavská Karlovka a dokázať, že dobrý výsledok môžeme uhrať aj s prevahou slovenských hráčov na súpiske. A nie len to. Vypočuli sme aj hlasy divákov, ktorí apelovali na tom, aby na palubovke dostávali priestor handlovskí odchovanci. Niektorí z nich sa tejto príležitosti chopili zodpovedne a verím, že v budúcnosti budú pre handlovský basketbal veľkým prínosom. Nelichotivý priebeh dlhodobej časti nás ale v jej závere prinútil opäť konať. Súpiska sa musela rozšíriť o posily spoza veľkej mláky a to sa začalo postupne na palubovke odzrkadľovať.

Dokázali sme poraziť dominantný Inter a iné silné tímy. Niekoľko víťazstiev sme priniesli z vonku, ale na domácej pôde sme boli často neistí.
V domácom prostredí ste vyhrali iba štyri zápasy. V čom vidíte príčinu neuspokojivých výsledkov na vlastnej palubovke?
Áno, bolo to ako na hojdačke. Viac vyhratých zápasov u súperov a menej doma hovorí o sile tímu, avšak s labilnou vierou vo víťazstvo. Mali sme niekoľko dobrých zápasov, v ktorých sme viedli dvojciferným rozdielom. Aj tie sme však vlastnými chybami stratili. Ťažko je niekomu niečo vyčítať, či už hráčom alebo trénerovi. Podľa môjho názoru si práve oni sami uvedomujú, kedy a kto nezastal na palubovke to, čo sa od neho očakávalo. V neposlednom rade treba povedať, že štatistiky z jednotlivých zápasov hovoria jasnou rečou. Bez akýchkoľvek výhovoriek musím poukázať na ďalší nelichotivý fakt. Počas sezóny nás prenasledovali zranenia a maródky, následkom čoho nebolo možné zapájať do rotácie rovnocenných hráčov. Ak by sme chceli aj v období početnej absencie napĺňať svoje ambície, museli by sme disponovať dvoma kvalitnými hráčmi na každom jednom poste. To je ale v našich súčasných možnostiach vylúčené.
Narozdiel od toho ste na palubovkách súperov patrili medzi najlepších tímov. Boli chlapci uvoľnenejší mimo domáceho prostredia?