LAZANY. Svoje divadelné predstavenia chceli ozvláštniť i hudbou a spevom. Ochotníkov z Lazian v okrese Prievidza v súčasnosti ľudia poznajú najmä vďaka ich folklóru, čepčeniu a Zvonárike domu, no pred 20 rokmi začínali práve s divadlom. Minuloročné výročie oslávili i svojím poňatím Pacha.
"Pred 20 rokmi vznikol Folklórno-divadelný súbor Sielnica. Ale celkom prvé bolo divadlo. Náš súbor sme založili divadelným predstavím Kubo. Uplynulo úctyhodných 20 rokov a medzitým sme hrali i divadlá Škriatok, Páva, Stvorenie sveta a veľa rozprávok," spomenula vedúca súboru Adela Bolfíková.
S myšlienkou založenia súboru prišla práve Bolfíková. "Hrala som v škole divadlá a bola som umelecky založená. Veľmi mi to chýbalo a keďže mi nikto neponúkal v tejto dedine niečo také robiť, tak som si povedala: nikto ti to nenúka, tak si vytvor sama nejakú spoločnosť, s ktorou pôjdeš ďalej a budeš si tam hrať," priblížila vedúca súboru.
Historický Zvonárike dom oživili folkloristi (+FOTO) Čítajte Hercov hľadala Bolfíková po uliciach, krčmách i kostoloch, tak neskôr vznikol Kubo, ktorý dal základ aj folklórnej zložke súboru. "V našom súbore je veľké vekové rozpätie, od desiatich do 75 rokov. Takže si viete predstaviť, koľko je s tým roboty, lebo koľko rokov, toľko diagnóz. Nasmejeme sa počas skúšok, ale i predstavení, lebo tam sa nám stávajú rôzne veci, s ktorými človek nepočíta a treba ich nejako ustať na javisku," doplnila. V divadelnom predstavení Škriatok počas hádky vypľul na Bolfíkovú jej herecký kolega svoje zuby, v Ženskom zákone sa zase spolu s kolegyňou zasekli vo dverách a vylomili ich.
Ochotníci mali podľa nej v poslednom období pauzu, nehrali už päť rokov, no chýbalo im to. "Preto sme si povedali, že už je čas zase niečo vytvoriť a keďže titul pána Martina Ťapáka pozná skoro celý svet a jeho výroky sú nezabudnuteľné, spravili sme ho tak trochu po našom. Tomuto velikánovi veľmi ďakujeme za tento nádherný kúsok a dovolili sme si ho upraviť, ale iba trochu. Upravovať niečo, čo je nádherné a dokonalé, sme si nedovolili," doplnila.
Pacha predviedli Sielničiari po prvý raz v závere minulého roka pred domácim publikom v Lazanoch, neskôr absolvovali predstavenie i v susednej Porube. Divadelná hra o zbojníkovi s frndžalicou sa stretla s veľkým záujmom ľudí, tí zaplnili miestnosti do posledného miesta. Niektorí museli sedieť i na zemi.
Tradičný odev Lazančanov zachytáva nová publikácia Čítajte "Divadlo je určite láska na celý život. Ten, kto s ním začne a skúsi ho, dedinsky okoštuje, jednoducho ho to bude stále k nemu ťahať. Keď sa mu naskytne príležitosť, určite sa na to dá," poznamenal staronový ochotník Stanislav Petic, ktorý na divadelných doskách nestál vyše 20 rokov.
Divadlá na dedinách podľa hereckého predstaviteľa grófa Erdődyho Jozefa Oboňu, ktorý hrá v Sielnici už dlhšie, vydržia. "Myslím, že pokiaľ budeme mať takých režisérov, ako máme, nájdu sa i ďalší a nájde sa tu toľko nadšencov, ako sme my, divadlá prežijú. Musí nás však k tomu niekto ťahať," podotkol.
Bolfíková je podľa svojich slov presvedčená, že sa divadlá na vidieku udržia. "Už sme presýtení materializmom, televíziou, ktorú celkom radi pozeráme, ale ťahá nás to k tomu človečiemu. Sedieť blízko človeka, rozprávať sa s ním, pozerať na javisko, ktoré prináša úsmevné príbehy. Myslím, že divadlo má pre ľudí ešte veľký význam, hlavne ten človek. Tu spoznávame jeden druhého, sme tu jedna veľká rodina, ktorá sa vie pochopiť, aj pohádať," dodala.
