Aký bol vývoj turistiky na hornej Nitre?
Znovuzrodenie vysokohorskej turistiky na hornej Nitre majú na svedomí dvaja vzrastom malí, ale veci oddaní ľudia. Maroš Petrinec a Maroš Šajnoha.
Prvý bol aktívny vysokohorský turista a vedel, čo vysokohorským turistom chýba.
Druhý bol učiteľ telovýchovnej školy a aj aktívny výškový horolezec, ktorý zas vedel, čo ich treba naučiť.

Nebolo to jednoduché. Veď v tom čase medzi členmi horskej služby, ale aj medzi horolezcami, žiaľ, aj medzi turistickými funkcionármi, nachádzali živnú pôdu otázky, čo to tá vysokohorská turistika je a načo ju potrebujeme?
Ako sa na túto dilemu reagovalo?
V OT Baník Prievidza sme vedeli odpovedať na tieto otázky a to práve preto, lebo sme oddiel VHT založili. Teraz je to štyridsať rokov. Za ten čas sa na kurzoch základom horolezectva naučili stovky turistov. Učili sa, ako narábať s lanom, ako chodiť na mačkách. Ale je tu aj iný tiež dôležitý prvok. Je to istota a suverenita pohybu v horách. Je tu aj mnoho kamarátskych a dokonca manželských spojení, čo robí turistiku krásnou.
V praxi to asi vyzeralo inak.
Nedá mi nespomenúť, ako sme to za štyridsať rokov robili. A začnem od konca. Dnešní členovia oddielu už chodia po Európe a po svete úplne suverénne cez Alpy po USA, Čínu a Južnú Ameriku.

Neprekážajú im nijaké hranice, nemajú jazykové problémy a dokonca ani finančné. Sú dobre pripravení aj technicky. Majú primeraný výstroj aj výzbroj a vedia s ňou aj primerane narábať.
Naše začiatky nemožno ani zďaleka porovnávať. Hneď po založení oddielu začalo obstarávanie materiálu. Vedeli sme, že v našom odbore sa kedysi v minulosti zakúpil nejaký materiál pre vysokohorskú turistiku.
Lenže, ako sa hneď po jeho objavení ukázalo, bol už na tú dobu zastaraný. Železné karabíny, konopné lano, kované mačky a banícke prilby.