NEDOŽERY-BREZANY. Naši predkovia obdobiu pred Vianocami pripisovali magickú moc. Takzvané stridžie dni sa začínali na Katarínu, teda 25. novembra. Pre zimný slnovrat boli noci dlhšie ako dni. Keďže bola dlhšie tma, ľudia verili vo zvýšenú moc zlých síl. „Tieto dni mali svoju moc. Na každého svätého sa robili iné zvyky,“ priblížila Bibiána Krpelanová z Miestneho odboru Matice slovenskej v Nedožeroch-Brezanoch počas ondrejského driapania peria.
Mladá mamina porodila dvojičky doma na chodbe, kým čakala na záchranku Čítajte Práve na Katarínu boli povolené posledné tanečné zábavy. „Keďže nastával advent, nesmelo sa veľmi zabávať,“ vysvetlila Krpelanová. O päť dní neskôr, na Ondreja, sa zvyklo driapať perie.
„Pred vianočnými sviatkami, už keď sa nabila kapusta do suda, sa ženičky dohodli a stretli sa v jednom dome. Tam sa driapalo perie, lúskala fazuľa alebo moržovala kukurica,“ opísala matičiarka.
Perie sa dávalo ako veno nevestám. Vyplnili sa ním duchny, periny či vankúše. Driapačky však neboli len o fyzickej aktivite. „Ako sa ženičky postretali, tak si porozprávali aj rôzne strašidelné príbehy. O rôznych svetlonosoch, niečo, čo ich mátalo. Mnohé sa potom báli ísť domov samy. Z toho vznikali ďalšie strašidelné príbehy,“ spomenula Krpelanová.
Spomienky na driapačky
Na driapanie peria si pamätá aj rodáčka z Nedožier-Brezian Mária Mokrá. „Po večeroch sa zišli ženičky a už sa driapavalo. My sme pomáhali odmala. A ženy nám všeličo vyprávali. O bosorkách keď rozprávali, sme sa išli potrhať od smiechu. Človek by ani neveril, čo si navymýšľali. Hovorili, že voľakde v kostole mali dierku a dívali sa, ako sa bosorky nad oltárom preháňali,“ zaspomínala. Ako deti sa týmto poverám smiali, zatiaľ čo staršie ženy im často verili.
Tradičná melencová polievka
Počas driapačiek peria si ženičky ľúbili aj vypiť domácej pálenky. Na jedenie sa podávala melencová polievka, ktorá je tradičná pre Nedožery-Brezany. Preto Nedožerčanov aj prezývali melenčiari.
Túto polievku mohli ľudia ochutnať aj na driapačkach peria, ktoré práve Bibiána Krpelanová v Nedožeroch--Brezanoch obnovila. Za veľký hrniec jej navarila Janka Hanková. „Voľakedy chodili ľudia kosiť na lazy alebo robiť do hory a na posilnenie si so sebou brali melencovú polievku. Dnes sa robí aj zo zeleniny. Voľakedy nebola zelenina. Dali tam vodu, zemiaky, zápražku, slaninu. Okorenili a osolili ju a zobrali si ju so sebou ,“ vysvetlila kuchárka.
Takto sa podľa nej živili. „Dali si k tomu aj chlieb a boli sýti. Teraz sa dáva zelenina, hríby aj údenina. Ale my robievame klasiku, lebo to je naša história,“ opísala Janka Hanková.
Na podujatí si ľudia pochutili aj na šiškách z kysnutého cesta.
