Nie je zriedkavosťou, že v rodinných domoch používajú aj úžitkovú vodu zo studní, zväčša však len na polievanie záhrad. Do redakcie sme však dostali zaujímavý príspevok. Jeho autor Jozef Kováč v ňom poukazuje práve na možnosť využívania vôd zo studní na zásobovanie domácností a príležitosť nebyť odkázaný na verejný vodovod. Z rozsiahleho materiálu vyberáme:
„V našom okrese je pitnou vodou z verejných vodovodov zásobovaných 99,7 % obcí. Mimo tohto zásobovania je už iba obec Chvojnica a niektoré lazy v oblasti Valaskej Belej, Čavoja a Gápla. Cena vody pre tento rok je pre domácnosti stanovená na 28,26 Sk za m3 a oproti roku 2004 vzrástla o 5,65 Sk. Je predpoklad, že bude i naďalej narastať. Domové studne sú v súčasnosti využívané minimálne. Jedným z dôvodov je znečistenie vôd v studniach. Znehodnotenie vôd v studniach potvrdzujú i údaje Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bojniciach pri pravidelných kontrolách verejných studní v obciach Prievidzského okresu. Podľa zistených rozborov je 80 až 90 % týchto studní nepoužiteľných, nakoľko voda v nich má nadlimitné hodnoty dusičnanov, mikrobiologických a biologických ukazovateľov.
Vodárenské spoločnosti požadujú obrovské finančné prostriedky na rekonštrukciu vodovodných sietí, úpravní vôd i vybudovanie nových kanalizačných sietí. Tieto investície budú mať v konečnom dôsledku za následok zvyšovanie vodného a stočného. Pri možnom využívaní domových studní je namieste otázka, či občan bude naďalej znášať neúmerné zvyšovanie cien za vodu z vodovodu, alebo si sám zabezpečí úpravu a prečistenie vody zo studní. V podstate tu ide o finančné prostriedky, ktoré by musel znášať pri neúmerných cenách za vodovodnú vodu. Veď v dnešnej dobe je možné účinne a vysoko efektívne zabezpečiť aj filtráciu znečistených vôd v studniach. Pri filtrácii dochádza k čisteniu vodu pomocou mechanických a uholných filtrov, filtrácii pomocou reverznej osmózy, doúprave vody pomocou mineralizátorov, dezinfekcii vody pomocou UV lámp. Je až neuveriteľné, že na celom Slovensku sa nevyužíva možnosť, ktorú poskytuje zákon o vodách. Poplatky za odber podzemnej vody je povinný platiť ten, kto odoberá podzemné vody v množstve presahujúcom 15 000 m3 za kalendárny rok. Ak to premeníme na drobné, je možné bezplatne odoberať podzemnú vodu do množstva 1250 m3 za mesiac. Dovolím si konštatovať, že takéto množstvo vody spotrebuje iba mizivé percento domácností, vrátane problémového polievania záhrad počas leta.
Okrem čistenia studňových vôd je možné zabezpečiť i vysoko efektívny spôsob dezinfekcie vody na báze UV žiarenia, vylúčením nebezpečného chlóru, odstrániť nepríjemný vodný kameň, zaradením účinných centrálnych zmäkčovačov vody pre celý rodinný dom. Podmienkou je dovedenie vody zo studne do domu a zabezpečenie minimálneho tlaku vody 280 kPa. Možno mojím príspevkom vodárov podnietim k zamysleniu sa nad neúmerným zvyšovaním ceny pitnej vody, pričom jej kvalita je dosť diskutabilná a v podstate sa nezlepšuje. Občanom ponúkam alternatívnu možnosť, aby si zabezpečili vlastný zdroj kvalitnej pitnej vody v rodinných domoch.“
Toľkoto píše o možnostiach zásobovania pitnou vodou Jozef Kováč. Téma nás zaujala. Skutočne je voda z vodovodov nekvalitná a jej používanie nám môže spôsobiť zdravotné problémy? Odpoveď na tieto otázky sme hľadali u tých najpovolanejších. Navštívili sme Darinu Šramkovú, vedúcu laboratória pitných vôd Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Prievidza. Dozvedeli sme sa, že v Prievidzskom okrese je 107 vodných zdrojov, okresné mesto je zásobované z Turčeka, Kľačna, Polerieky, Budiša a Vyšehradného. Novácka oblasť zase z prameňov v rudnianskej oblasti. Z Turčeka tečie do Prievidze voda mäkká, ostatná je tvrdá. „Tvrdosť vody nie je meradlom jej kvality. Jednoznačne môžem povedať, že naše vodné zdroje okrem dezinfekcie nepotrebujú žiadnu úpravu. Z verejných vodovodov pravidelne odoberáme vzorky, prehodnocujeme, či nie sú mikrobiologicky závadné, ak zistíme nedostatky, ihneď konáme. Nielen my však kontrolujeme kvalitu pitnej vody vo verejných vodovodoch. Nezávisle od nás sa o to stará aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bojniciach. Ak by sme niečo zanedbali, postih by nás neminul,“ hovorí Darina Šramková.
Dozvedeli sme sa, že u nás zákon nedovoľuje, aby spotrebiteľ v domácnosti využíval vodu z dvoch zdrojov – teda vodu pitnú z verejného vodovodu a na sociálne účely trebárs vodu zo studní. Odberateľ sa musí rozhodnúť pre jednu alternatívu. Mal by však predvídať, ako si zabezpečí dostatok pitnej vody v prípade, keď nastanú so studňou problémy. Napríklad počas suchého leta, alebo po kontaminácii rôznymi škodlivými látkami. Tak isto by mal vedieť, že ak sa rozhodne pre studňu, vodárenská spoločnosť je povinná zabezpečiť jeho odpojenie od verejného vodovodu. Tiež by mal hľadať alternatívu, čo bude robiť v prípade výpadku elektrickej energie, poškodenia motora alebo čerpadla. Škoda, že autor spomínaného článku neuviedol aj cenovú kalkuláciu, koľko by občana stála stavba, údržba a prevádzka takejto studne. Podľa našich informácií to nie sú lacné záležitosti. Druhým, veľmi dôležitým faktorom, je neustále sledovanie kvality a zdravotnej nezávadnosti vody v studni, zabezpečovanie potrebných odberov vzoriek a napokon aj rozhodnutie občana, či chce doma po jej rôznych úpravách používať vodu, ktorá sa parametrami približuje destilovanej. Teda ochudobnenej o minerály, vápnik, či horčík, ktoré sú pre organizmus potrebné,“ povedala Darina Šramková .
Dva pohľady na jednu problematiku, rozhodnutie však musí urobiť sám spotrebiteľ. Mal by však dopredu zvážiť či bude do úpravy studní a nákupu potrebnej technológie investovať, alebo sa spoľahne na vodu z verejných vodovodov. Jeden i druhý spôsob má svojich priaznivcov i oponentov, svoje výhody i nevýhody. Koniec koncov tak ako všetko okolo nás.
