i. „Prišla som z Liptovského Mikuláša prezentovať svoje drotárske výrobky,“ hovorí Zita Mariášová, kým pod jej rukami mäkne kov a mení sa na jemnú čipku z drôtu: „Ľudia majú radi, keď vidia ako sa výrobky tvoria. Zastavujú sa a obdivujú ručnú prácu.“ Z Liptova pochádza aj garbiar Milan: „Ponúkam kožené predložky z ovčej kože, pretože ovce neodmysliteľne patria k môjmu kraju.“ Zahanbiť sa nedali ani Prievidžania. Ján Reis je s ručne pletenými bičmi a školou plieskania už tradičným účastníkov jarmokov na hornej Nitre. Vlastný stánok mali i hendikepovaní žiaci z Odborného učilišťa Kalinčiaka. „Naše deti v rámci praktického vyučovania robia rôzne výrobky. Dnes ponúkame vyšívané obrázky, lepené kvetináče, medovníčky a mnoho ďalších drobností. Peniaze, ktoré získame z predaja, použijeme na kúpu pracovného materiálu,“ povedala učiteľka Mária Kolárová.
O tom, že mesto podporuje tradície svedčí aj fakt, že remeselníkov z rôznych kútov Slovenska oficiálne prijal primátor Ján Bodnár.