V blízkosti lavičiek, kde sedel, bol vždy nepríjemný zápach, pretože sa nestaral o svoju hygienu. Ľudia ho poznali s cigaretou v ruke, či s lacným alkoholom, neraz okoloidúcich častoval nadávkami. Sám sa stával terčom útokov hlavne mladých ľudí. Stanica bola jeho „domovom“ v horúcom lete aj v mrazivej zime, no v posledných mesiacoch by ste ho tam márne hľadali. Život Michala Vagu sa radikálne zmenil.
Žiadne zariadenie nemalo o tohto 57-ročného muža záujem. Dôvodom bolo hlavne jeho neprispôsobivé správanie. „My sme sa však rozhodli, že ho k nám vezmeme na dobu určitú a skúsime to s ním,“ hovorí riaditeľ Centra sociálnych služieb v Nitrianskom Pravne Peter Kutiš. Na Bôrik prišiel pán Vago vlani v októbri zanedbaný, špinavý, nemal žiadne hygienické návyky a predovšetkým bol vyhladovaný. „Dali sme ho do poriadku a hlavne ho zasycovali. Okrem bežných porcií jedla sme mu vždy ponúkli aj niečo navyše, aby sa poriadne najedol. Keď k nám prišiel, mal tento vysoký chlapisko len 52 kg! Dnes je to o dvadsať kilogramov viac. Za osem mesiacov sa výrazne zmenilo aj jeho správanie. Nepoužíva žiadne vulgárne slová, k personálu i k ostatným ľuďom u nás sa správa milo a priateľsky,“ hodnotí P. Kutiš.
Michal Vago sa v rámci pohybových možností zapája do pracovnej terapie, s ostatnými si zahrá karty, či stolový hokej. Alkohol nepije vôbec, cigaretu si však občas zapáli. I keď má problémy s rozprávaním, predsa nám prezradil: „Dvadsať rokov som robil baníka. Býval som v Prievidzi so ženou a so synom, ktorý má 32 rokov. Už dávno som ho nevidel. Potom som bol na ulici a to bolo špatné.“ I keď sa mnohým zdalo, že tento muž nemá žiadnu perspektívu, dnes je z neho nový človek. Nielenže spokojne býva v domove dôchodcov, ale ešte má aj pre koho žiť. Na Bôriku si našiel priateľku. „Mám ju rád,“ hovorí s úsmevom a pobozká svoju milú na líce.
S Michalom Vagom sa lúčime v čase, keď si pochutnáva na teplom obede. „Zjem všetko, no najradšej mám mäsové výrobky,“ dodáva spokojne.
