Ako by ste predstavili športové lezenie?
Ide o šport známy po celom svete. Väčšinou sa považuje za extrémny šport, čo možno nie je až tak pravda, pokiaľ sa ho nerozhodnete robiť na profesionálnej úrovni.
Začína sa na umelých stenách. Pokračuje väčšími stenami a končí to skalkami a u pár jedincov aj veľkými horami. Každému vyhovuje niečo iné.
Športové lezenie je krásny šport, komplexný na pohyb, do ktorého zapájate až deväťdesiat percent svalov celého tela.
Sú štyri disciplíny s ktorými môžete preraziť vo svete, z čoho tri sú už olympijskou súčasťou.
Ide o lezenie s lanom na obtiažnosť, na rýchlosť a silové lezenie bez lana.
Jedinou neolympijskou je ľadové lezenie. Ide prakticky o silovo vytrvalostné lezenie s cepínmi. Ak sa rozhodnete robiť tento šport, odporúčam začať na umelých stenách s inštruktorom, alebo deti zverte do rúk trénerom na lezeckých krúžkoch.
Derby v Prievidzi rozhodol parádny záver Handlovčanov Čítajte Koľko je v našom regióne klubov, ktoré sa venujú lezeniu na rýchlosť?
Na Slovensku prakticky nikto. Rýchlosť je veľmi špecifická disciplína a na Slovensku ju trénuje možno päť ľudí. Donedávna sme na Slovensku ani nemali stenu, ktorá by spĺňala podmienky svetovej rýchlostnej cesty, a tak som musel pred olympiádou v Buenos Aires chodiť trénovať na steny do zahraničia. Dnes už sú aj na Slovensku dve steny, ktoré ponúkajú stenu na rýchlosť. Jedna sa nachádza v Žiline a druhá je v lezeckom centre v Trenčíne.
Ste členom HK Prometeus Handlová. Kam siahajú korene vášho klubu?
História klubu HK Prometeus siaha až do roku 1980. Vtedy sa dala dokopy partia asi jedenástich ľudí, ktorí sa nezáväzne začali zaoberať lezením. Najskôr začínali v TJ Plameň Handlová ako turisti. Neskôr sa časť skupiny preorganizovala do VHT v Prievidzi. Tu získali základy horolezectva. A keďže pred rokom 1989 bolo ťažké sa niekde presadiť, klub ako taký začal naozaj v Handlovej fungovať až v roku 1990 už pod názvom HK Prometeus Handlová. Pod týmto názvom existuje do dnešných dní.
Marcinek získal striebro na republikovom šampionáte Čítajte Klub Prometeus po dobrom štarte od roku 1997 prechádzal obdobím ťažkej recesie spôsobenej odchodom kvalitných lezcov, ktorí po sebe nevychovali svojich nástupcov. Dnešné smerovanie klubu nie je nejako špecificky vyhranené. Je tu snaha liezť na všetkých druhoch skál a klub má aj letných aj zimných lezcov. Snaží sa napojiť na svoju bohatú minulosť a otvára dvere všetkým horolezeckým aktivitám prakticky na všetkých lezeckých úrovniach.
V školskom roku je otvorený horolezecký krúžok pre vekové kategórie od šesť rokov a vedie ho dnešný predseda klubu Milan Koša s pomocným trénerom a stále aktívnym lezcom Martinom Minárikom. Klub každoročne organizuje preteky v lezení detí, slovenský pohár v drytoolingu, ale aj rôzne metodické či klubové dni.
Čo je pri lezení dôležité?
Z hľadiska športového je to určite olympiáda. Keďže je športové lezenie zaradené medzi olympijské športy, treba sa sústrediť hlavne na olympijskú trojkombináciu. To sú všetky tri disciplíny dokopy, ktoré som spomínal. Na olympiáde sa tieto tri disciplíny lezú v jeden deň a násobením umiestnenia v danej disciplíne sa pretekár s čo najmenším číslom dostáva do finále, čo je spravidla osem ľudí. Je to pomerne náročné, keďže nie všetci sa venujú všetkým trom disciplínam.
Podobné je to napríklad v lyžovaní, plávaní, cyklistike, kde existujú taktiež rôzne disciplíny. Keď má lezec, ktorý lezie iba na rýchlosť bouldrovať, je to ako keby ste chceli od aquabely zaplávať sto metrov motýlika. V roku 2024 na olympiáde v Paríži sa však disciplíny odlúčia a bude to o niečo jednoduchšie.
Aké sú vaše najväčšie úspechy ?
Dokázal som sa prebojovať na olympijské hry mládeže do Buenos Aires. Dodnes netuším, ako sa mi to podarilo, pretože konkurencia na nominačných pretekoch bola obrovská.
Pripravenosť súperov neuveriteľná a ja som bol rád, že som sa vôbec dostal na nominačné majstrovstvá sveta, ktoré sa konali v Innsbrucku.
Podarilo sa a na olympijské hry mládeže som postupoval z dvanásteho miesta.
Som nesmierne rád za tohtoročný konečný svetový rebríček olympijskej trojkombinácie, kde som obsadil deviate miesto. Pred pár dňami som si doniesol bronz z majstrovstiev Európy vo Voroneži, kde sa taktiež vyhlasovala olympijská trojkombinácia z Európy za rok 2019. Samozrejme, pri srdci ma hreje, keď si spomeniem na aktuálny úspech, ktorým je prvé miesto na majstrovstvách Slovenska v kategórii mužov, ktoré sa dňa konali v Žiline.
Aké sú vaše ďalšie ciele v tomto športe ?
Možno to bude znieť zvláštne, ale žiadne ciele nemám. Dokonca nemám ani vzor, ako veľa iných športovcov. Nedávno sa ma na ciele pýtali aj ľudia z môjho okolia a boli prekvapení, keď bola odpoveď záporná.
Moje ciele skôr upriamujem na naozajstný život. Tento rok bude potrebné úspešne zvládnuť maturitu, autoškolu a skúšky na vysokú školu. Čo sa týka športu, budem rád ak sa mi podarí dobrý výsledok. Práve dobré výsledky ma robia šťastným. Skromným cieľom je dostať sa na olympiádu v roku 2024 do Paríža.
