Zopár vozidiel bývalej Verejnej bezpečnosti brázdi naše cesty dodnes. Legendárne „žandárske“ sovietske automobily značky Lada prenasledovali v minulosti kriminálnikov i nebezpečných vodičov a zopár z nich sa zachovalo doteraz.
Zo stoviek kusov v bývalých autoparkoch bezpečnostných zložiek ich majú dnešní hrdí majitelia po celom Slovensku necelých dvadsať.
Jedným z nich je aj niekdajší príslušník Verejnej bezpečnosti a neskôr polície Ladislav Rafay z Bánoviec nad Bebravou. V originálnej „VB lade“ a vo svojej pôvodnej policajnej uniforme s výložkami s ligotajúcimi sa zlatými hviezdičkami naháňa neúmyselne nezodpovedným šoférom strach dodnes.
Za každý kilogram lady zaplatil jedno euro
„Chlapci z piatej bé“ sa na tejto Lade 1202, vyrobenej v roku 1974, vozili takmer do roku 1995, keď autá odchádzajúcej značky začali z policajných zložiek hromadne vyraďovať. A dlhé roky v nej jazdil aj dnešný majiteľ Ladislav Rafay, ktorý roky pracoval v službách bezpečnosti. „Odkúpil som od polície túto ladu, keď sa vyraďovala. Prišli do policajného autoparku nové volkswageny, renaulty. Kúpil som ju iba za 40 eur. Za jeden kilogram euro. Lada váži 1200 kilogramov,“ zasmial sa Rafay.
Prečítajte si aj FOTO: Slovák postavil unikátne dielo z 90-tisíc kníh. Obdivujú ho ľudia z celého sveta Čítajte Dodnes má auto riadnu bánoveckú ŠPZ a po cestách jazdí v originálnej podobe, akú malo počas svojich „akčných časov“ v službách Verejnej bezpečnosti. Nechýba siréna, maják, staručká vysielačka a dokonalá retro výbava takmer päťdesiatročného interiéru vrátane pôvodných poťahov. A pán Rafay si v nej blikajúcich majákov a sirén užil skutočne do sýtosti.
„Robil som v poriadkovej zložke. Výjazdy do krčiem, kde sa mlátili opití návštevníci, ale aj zásahy v rodinách, kde muži bili manželky, či „krotenie“ vandalov nebolo ani v tej dobe ničím ojedinelým,“ zaspomínal si na svoju službu.
Lada mala vroku 2013 skončiť v šrote
Originálne auto jazdiace naďalej v bežnej premávke vyvoláva najmä úsmev, záujem, ale u staršej generácie vodičov v podvedomí stále obavy a strach. Výrazným spôsobom zvýši pozornosť šoférov a postraší cestných pirátov. „Keď máme niekde pri ceste odstavené auto, starší vodiči okamžite stiahnu nohu z pedála a pribrzdia. To isté sa deje, keď nás zbadajú v spätnom zrkadielku. Rešpekt auto na cestách vzbudzuje dodnes,“ usmial sa bývalý policajt. Najmladší šoféri sa však nachytať už nedajú.
„Mladí vtáci majú tieto autá doslova ´u prdele´. Už aj vztýčený prostredník mi ukázali,“ smial sa pán Rafay ďalej. Nedávno zastal na vedľajšej ceste medzi domčekmi a vystúpil z auta, aby si mohol zatelefonovať. Okamžite pri ňom bola staršia babička.
„Pán policajt, a čo tí moji chlapci zasa vyviedli, keď ste pre nich prišli?´ Vybehla kvôli nejakým lapajom z domu a zo strachu aj zabudla, že VB už dávno neexistuje,“ smial sa bývalý bezpečák. V roku 2013 však malo auto Verejnej bezpečnosti na mále. Ladislav Rafay ho chcel odovzdať do šrotu. Zachránila ho však nevesta. „Povedala mi, že to mám takú krásnu spomienku na svoju robotu. Tak žlto-biele auto VB jazdí po našich cestách naďalej,“ povedal.
Policajti sa na legendárnom aute bavia
Môže vás zaujať Taiwan a Slovensko majú viacero spoločných čŕt, hovorí cestovateľka Eva Mjartanová (+FOTO) Čítajte Na aute s označením VB sa bavia aj dnešní policajti. „Dopraváci vyberali pokuty a zastavili ma. ´Halt, pán kolega!´ Bolo prvé, čo som z ich úst počul. A keď jeden z nich strčil hlavu do okienka, pokračovalo napomínanie: ´Pán kolega, prečo ste pripútaný bezpečnostnými pásmi? Dopraváci nie sú pripútaní. Ihneď odopnúť a pokračovať v jazde.´ Robili si posmech,“ smial sa Rafay pri jednej zo spomienok.
Na staniciach technickej kontroly ani nápis VB na kapote a dverách nezaberie. Všetko musí byť tak, ako zákon predpisuje. „Technický stav je bezproblémový, po takmer päťdesiatich rokoch existencie auta boli spokojní na STK aj s brzdami. Ale problémy boli s emisnou kontrolou,“ priznal Ladislav Rafay. Má kamaráta, ktorý jazdí kamiónom do Ruska. Tak mu priniesol pôvodný karburátor z lady.
„Bol ešte zaliaty v celuloide. Nič som nemusel nastavovať. Do auta som dal nový karburátor a neveriacky, že prejdem, išiel znovu na STK. Technik si myslel, že som vymenil celý motor, tak to bolo všetko v poriadku,“ usmial sa zhovorčivý Bánovčan.
Zohnať výfuk bol veľký problém
V roku 1975 sa rozhodlo, že policajné autá Verejnej bezpečnosti dostanú jednotné označenie VB.
O rok neskôr už mali autá aj zjednotené žlto-biele farby s nápisom VB na bokoch. Práve z tohto obdobia pochádza originálne vozidlo Verejnej bezpečnosti Ladislava Rafaya z Bánoviec nad Bebravou. Bývalý bezpečák sa na tomto aute premával roky. Dnes mu už iba pripomína staré časy v práci v policajnej uniforme. „Koncom sedemdesiatych rokov jazdili lady s označením VB po celom Československu. Moskviče využívané najmä v šesťdesiatych rokoch sa zo služieb bezpečnosti postupne vyraďovali. Začali jazdiť aj škodovky s označením VB,“ prezradil Ladislav Rafay.
Sovietskych áut bolo na našich cestách počas dôb socializmu neúrekom. Preto aj o súčiastky na ladu nie je veľká núdza ani v dnešných dňoch. „Dokonca sa dajú zohnať v niektorých mototechnách. Minule som mal ale problém zohnať nový výfuk. Kamarát z Prievidze mi ho zohnal až v Liptovskom Mikuláši. Stál 23 eur,“ pochválil priateľa.
Sovietskym autám benzín chutil
Na sovietskom trhu žiguli, v exportnom svete lada. Už v roku 1966 bola medzi sovietskou automobilkou a talianskym Fiatom dohodnutá spolupráca. Vozidlá vychádzali z Fiatu 124 a pre potreby sovietskych ciest prešli veľkými zmenami.
„Moskviče nestíhali vyrábať toľko áut, tak Sovieti od Talianov kúpili licenciu. Túto licenciu nezaplatili v peniazoch, ale v zlate. Podmienkou bolo, aby sa Fiaty 124 ďalej nevyrábali nikde na svete. Taliani licenciu s radosťou predali a začali vyrábať Fiat 125,“ povedal.
Lady sa stali už onedlho po začatí ich produkcie obľúbené nielen v Sovietskom zväze, ale vo všetkých krajinách socialistického bloku. Sedany sa vyrábali v rokoch 1970 – 1973 a kombi, aké má aj Ladislav Rafay, v rokoch 1972 – 1985. Kombičiek bolo vyrobených neuveriteľných 666 989 kusov. Vážili približne jednu tonu, do nádrže vošlo 45 litrov benzínu, odviezli päť pasažierov.
Štvorvalec so štvorstupňovou prevodovkou jazdil bez problémov rýchlosťou vyše 120 km/hod. A tak, ako bolo na sovietske autá typické, aj tejto lade benzín naozaj chutil. Po sto kilometroch jazdy ubudne z nádrže aj dnes deväť litrov benzínu.
Talianov sovietske cesty šokovali
Prvé štyri testovacie autá, ktoré Taliani do Sovietskeho zväzu v sedemdesiatych rokoch priviezli, veľmi rýchlo pochopili, čo znamenajú cesty na území bývalého ZSSR.
„Prišli ich predstaviť sovietskym mechanikom, aby sa s nimi po prvýkrát zoznámili. Do dvoch týždňov mali dokrčené všetky plechy. Nie haváriami, ale jazdou na rozbitých a hrboľatých cestách. Okamžite sa zvýšila hrúbka plechov,“ usmial sa Rafay. Lady sa vyrábali v sovietskom meste Togliatti. A že vám k Rusom takýto názov mesta nesedí?
V roku 1964 bol Stavropoľ na Volge premenovaný práve na Togliatti po bývalom predsedovi talianskej komunistickej strany Palmirovi Togliattim. A Sovietmi upravené auto do podoby legendárnej lady slúži jej dlhoročnému majiteľov bez problémov dodnes. „Je to takmer bezporuchové auto. Plechy držia, nehrdzavejú, všetko funguje. Len pozor na mechanický sýtič. Ten keď po naštartovaní necháte zatiahnutý, aj plná nádrž je onedlho prázdna,“ usmial sa Rafay. Pre istotu sa vopred zásobil aj náhradnými dielmi. Doma v garáži nechýbajú ďalšie blatníky či dvere. Istota pre každý prípad.
Na cestách zažil aj legendárneho Šuhajka
Bývalého bezpečáka sme sa nezabudli opýtať na dopravnú legendu z ciest novomestského a trenčianskeho regiónu. Povestného dopraváka, ktorému nik inak nepovedal ako Šuhajko.
Práve tak oslovoval vodičov, ktorých pri ceste odstavil a išiel im dať pokutu. Dodnes sa medzi šoférmi traduje legenda, že Šuhajko dával pokuty aj sám sebe. „Šuhajko mi chcel dať pokutu. Vtedy som ešte nebol ani v polícii. Bol v Trenčíne a okolí legendou. Prísny dopravák,“ zaspomínal si Rafay. Šuhajko mal vtedy okolo 45 rokov a Rafaya „načapal“, ako stojí na bielych pruhoch pri obchode s autodielmi. Stál na nich po dĺžke iba polovicou svojho auta. „Ja som mal vtedy asi 25 rokov. A hovorí mi: ´Šuhajko, čo ti tieto pruhy hovoria? A vieš, že na nich nesmieš stáť? Sto korún pokuta´,“ vymáhal platenie za priestupok Šuhajko.
A vtedy sa Rafay zmohol na nečakaný odpor. „Súdruh príslušník. Som ochotný zaplatiť len 50 korún. Lebo na pruhoch mi stojí iba polovica auta. Rozčúlilo ho to, že som chcel zjednávať. Ale nedal som sa,“ spomínal Rafay. A potom prišla nečakaná Šuhajkova reakcia. „Strať sa mi z očí, nech ťa nevidím,“ povedal mladému šoférovi Ladislavovi Rafayovi, ktorý napokon odišiel bez pokuty.
