Piatok, 21. február, 2020 | Meniny má Eleonóra

FOTO: Slovák postavil unikátne dielo z 90-tisíc kníh. Obdivujú ho ľudia z celého sveta

Knižnicu slovenského umelca tvoria státisíce kníh. Asi toľko, koľko má stredne veľká knižnica v Česku.

Scanner v BologniScanner v Bologni(Zdroj: archív J. K.)

Keď predčasne, pred päťdesiatimi rokmi, zomrel 9. septembra 1969 významný novomestský maliar Juraj Krén (1925 – 1969), mal jeho syn Matej iba jedenásť rokov. Dnes ide v otcových šľapajách. Je výtvarníkom, ktorého diela pozná celý svet. Aj vďaka obrovským inštaláciám, na ktoré použil desaťtisíce kníh, vchádzate do „netradičných knižníc“ v podobe tunelov, pasáží, sedimentov či kužeľov, v ktorých sa ale knihy nedajú čítať.

Ležia presne geometricky uložené jedna na druhej a týčia sa do veľkých výšok. Doľahne na vás zvláštna energia, nezvyčajné pocity a pohltí vás aróma starých kníh.

Prečítajte si aj Taiwan a Slovensko majú viacero spoločných čŕt, hovorí cestovateľka Eva Mjartanová (+FOTO) Čítajte 

Niektorí návštevníci sa do vnútra Krénových objektov dokonca boja vstúpiť. Pre iných sú desaťtisíce kníh zostavených do rôznych objektov netradičnou terapiou.

Iní majú podvedomý strach, pre väčšinu je to zážitok na celý život. Práve o knižných inštaláciách, ktoré rodák z Trenčína Matej Krén (nar. 1958) predstavil v mnohých metropolách našej planéty, sme sa pri spomienke na jeho otca rozprávali. Nielen jeho knihosochy videli priaznivci umenia na výstavách v Amsterdame, Berlíne, Budapešti, Chicagu, Lisabone, Paríži, Philadelphii, Prahe, Sao Paole, Seville, Soule, Viedni a v iných metropolách celej planéty.

Na Scanner vystavený v Bologni ste použili 90-tisíc kníh. Je tam aj nejaký „filter“, ktoré knihy vo vašej inštalácii nesmú byť?
V podstate ani nie. Nepoužívam paperbacky. Zo stavebného hľadiska je to nevhodný materiál. To by potom padlo. Použité knihy musia mať pevnú tvrdú väzbu. V Scanneri bola prevaha československých kníh. V Bologni býval aj slávny spisovateľ Umberto Eco. Prišiel na výstavu, veľmi som sa tešil. Keď som mu povedal, že je tam 90 – 95-tisíc kníh, skonštatoval, že toľko ich má asi doma. Môj Scanner mal výšku jedenásť metrov, a šírku dvadsaťdva metrov.

Článok pokračuje pod video reklamou

V Scanneri bola použitá v inštalácii aj kniha Umberta Eca.
Večer som bol v antikvariáte kúpiť jeho jednu knihu a zapracoval som ju tam. A keď prišiel na výstavu, tak som ju odtiaľ vytiahol. Veľmi sa zľakol, že sa to celé rozpadne, rozsype a spadne. Potom mi recipročne nakreslil svoj autoportrét. Mám tak jeho vzácnu kresbu. Bol to mimoriadne vtipný človek. Žiadny povýšenecký akademik. Dobre sa s ním komunikovalo. Je mi ľúto, že už zomrel.

Mali ste odozvy od ľudí, že tie monumentálne knižné stavby na nich vyžarovali energiu?
Áno. Aj ja mám taký pocit. Scanner bol náznak obrovského valca, dovnútra sa dalo vojsť šesť metrov. Začalo vnútri presvecovať svetlo, projekcia vznikala na stenách. Deje sa to v hrobovom tichu, aby bol zážitok zo svetla. Preto sa tieto objekty vôbec nedajú vnímať cez fotky. To treba zažiť osobne.

Cesta ku knihám vo výtvarnej tvorbe u vás určite nevznikla ale na začiatku umeleckej kariéry.
Ja som sa výtvarným umením začal zapodievať ako otec. Venoval som sa maľbe, chodil na vysokú školu. Ale začal som vo svojom vnútri viesť polemiku s výtvarným umením. Hľadal som si odpovede, ktoré som si sám kládol. Hľadal som ich aj v škole, ale, bohužiaľ, na vysokej škole to bolo dosť zlé. Ale už na strednej škole som našiel vynikajúceho pedagóga v podobe Ruda Filu.

Čím vás Rudolf Fila najviac ovplyvnil?
Veľmi mi pomohol v orientácii ako dorastajúcemu chlapcovi. Zavalil ma doslova knihami, nosil knihy o umelcoch z celého sveta. Bol to pre mňa výrazný kontakt s knihou ako s médiom, ktoré dokázalo niečo sprostredkovať. Viac ako prostredie, v ktorom som bol. Už vtedy som začal o knihách uvažovať trošku inak. Kniha sama osebe je zároveň vizuálny predmet, je to plastický predmet. Spojenie dvoch ciest – mentálnej pri spoznávaní a tej výtvarnej – vizuálnej je priesečník, kde leží tá kniha. Tak som sa dostal ku knihe ako k objektu, ktorý používam na stvárňovanie svojich myšlienok.

Asi je veľký rozdiel medzi vznikom sochy z hliny alebo kovu a vznikom obrovskej inštalácie z desaťtisícok kníh?
Keď urobíte sochu z hliny, tak socha skončí mnohokrát v depozitári. Ale ja začnem po rozobratí diela tie knihy čítať. Takže si vlastne zháňam knihy do svojich stavieb a súčasne na čítanie. Umelec a jeho dielo sú tak vo veľkej interakcii. Ocenil som knihu na médium, ktoré nie je len na jednorazové poslúženie. Preto som si zvolil knihosochárstvo. Keď som začal vystavovať, videl som, že táto cesta je zaujímavá aj pre iných ľudí. Vzbudzoval som veľkú pozornosť. Urobil som sériu približne dvadsiatich takýchto sôch po celom svete. Vždy som ich staval z kníh tej krajiny. Keď som bol v USA, mal som knihy americké. Podobne v Nemecku či Brazílii. Priamo z tej lokality.

Môže vás zaujať "Bane na hornej Nitre by nemali zatvárať, ale inovovať," hovorí bývalý banský výskumník Čítajte 

Odkiaľ vlastne pochádzajú tie desaťtisíce kníh použitých v knihosochách?
Keď som prišiel do zberne starého papiera, oni tam vôbec nemali knihy. Kvôli tvrdým obálkam kníh. Tak som začal skúmať situáciu v knižniciach a tlačiarňach. Zistil som, že knižnice na Slovensku i v Čechách vyraďujú obrovské množstvá kníh. To ma pritiahlo a začalo dráždiť. Nevedel som pochopiť, ako je možné, že sa knihy vyraďujú. Ja knihy po otcovi odkladám celý život. A knižnice po určitom čase periodicky vyraďujú obrovské množstvá kníh.

Cítiť z vás vnútorný nesúhlas s vyraďovaním akýchkoľvek kníh z knižníc.
Vyraďujú sa aj knihy, ktoré sú v zachovalom stave po fyzickej stránke. A po duchovnej sú nenahraditeľné. Tak si z knižníc neustále beriem vyraďované knihy. Dávajú mi ich po tisícoch. Potom im posielam fotografie, čo z nich vzniklo. To, že sú knihy opotrebované, nie je ich chybou, ale cnosťou. Oni svoj život prežili. A keď sa kniha ocitne na konci svojej existencie, žije ďalej v mojej stavbe. Kniha, jej obsah, dokáže starnúť. Vývoj sveta, v ktorom sa pohybujeme, sa zmení. Aj tá knižka doma na poličke sa tým zmení. Okrem toho, že dokáže zmeniť nás, sama sa zmení.

A keď ste zháňali knihy na niektorom z iných kontinentov, aká bola situácia s vyraďovanými knihami tam?
Keď som bol v Južnej Amerike, tak mi tam doviezli málo kníh. Musel som zháňať knihy priamo na mieste. Niečo z knižníc, niečo na blších trhoch. Tam je aj úplne iný spôsob vyraďovania. Oni tie vyraďované knihy v knižniciach predávajú, tam som teda nepochodil. Na blšom trhu som nakupoval veľmi lacno. A mali tam úžasné a krásne staré knihy. To keby videl zosnulý argentínsky spisovateľ Borges, tak to celé odo mňa odkúpi.

U nás to tak asi nebude.
Ja mám presne inú situáciu. Niektoré knižnice mi knihy doslova nanucujú. V celých Čechách majú mestské knižnice približne päťtisíc pobočiek. Tie panie mi doslova telefonujú: My tu máme dvadsať kníh a nemôžeme ich vyhodiť. Ale mne sa neoplatí cestovať pre dvadsať kníh napríklad niekam do Krušných hôr. Knižnice sú našťastie perfektne prepojené systémom. Zamestnankyne si to vedia výborne zorganizovať a knihy mi zvezú do jedného miesta. Tam mám zrazu tisíc kníh. A pre takúto kôpku sa už oplatí ísť autom.

Vaša zásoba kníh musí byť obrovská.
Sú to státisíce kníh. Približne toľko kníh, ako stredne veľká knižnica v Čechách. Je to môj raj. Väčšina inštalácií vzniká na dobu troch mesiacov, niektoré sú predĺžené na rok, niekoľko je stálych. Po skončení výstavy sa objekt rozoberie a knihy vrátim do mojej obrovskej knižnice. Je to taký hangár plný kníh. Obrovský sklad.

Určite sa vám stáva, že v tej obrovskej mase kníh počas inštalácie natrafíte na knihu a viete, že ju po ukončení výstavy budete túžiť okamžite prečítať.
Samozrejme. Veľakrát. Aj v Bratislave sme našli v objekte dve knihy, ktoré sme s manželkou chceli hneď čítať. Ale to sa z tej obrovskej hmotnosti kníh nedá takmer vytiahnuť. Kniha sa zo steny vyťahuje naozaj veľmi ťažko.

Podarilo sa niekomu na niektorej z výstav niektorú z kníh reálne vytiahnuť a ukradnúť?
Boli aj náznaky niečo vytiahnuť, v niektorých prípadoch sa to skutočne aj podarilo. Tým pádom mi to zdemolovalo aj objekt. Stalo sa mi to aj v Prahe. K objektu Idiom chodia denne stovky turistov. Celé autobusy. Keď tam je naraz skupina päťdesiatich návštevníkov, nevidí ani strážnik, čo sa tam deje. A niektorí sa snažia vytiahnuť knihy ako suveníry. Keď to urobia, poruší sa statika. Treba to nanovo urobiť.

Stalo sa vám, že ste niektorý z objektov museli celý urobiť po narušení statiky nanovo opakovane?
Napríklad spomínaný Idiom som staval nanovo po prvýkrát po obrovských záplavách v Prahe, keď knihy navlhli. A potom od roku 2002 musím Idiom prestavovať približne každé tri roky. V poslednom období každý druhý rok. Chodí tam stále viac a viac ľudí.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  2. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  3. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  4. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  6. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  7. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  8. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  9. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  10. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  1. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  2. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  3. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  4. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  5. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  6. Naštartuj svoju budúcnosť na EkF TUKE
  7. Ktorá farba je tá tvoja?
  8. Maturuješ a hľadáš kam na vysokú?
  9. ... viac ako vzdelanie
  10. Študuj matematiku, fyziku a informatiku v Prahe
  1. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 11 229
  2. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 8 445
  3. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 8 305
  4. Viete aký dôchodok budete mať? Radšej si ho vypočítajte 7 751
  5. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 6 258
  6. Darujte od srdca pre rozum 5 462
  7. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 5 278
  8. SME proti extrémizmu na školách 5 119
  9. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 4 846
  10. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 4 803

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Jarné prázdniny môžu deti s rodičmi využiť aj na prehliadku Bojnického zámku

Slovenské národné múzeum (SNM) - Múzeum Bojnice im ponúka tri rôzne druhy prehliadok.

Na hornej Nitre turistov lákajú hlavne Bojnice.

Ocenenia Trenčianskej župy si na hrade prevezme FSk Podžiaran a traja jednotlivci

Prestížne verejné uznania bude TSK udeľovať už tretíkrát.

Trenčiansky hrad

Investor chce zastávku pri známom obchodnom centre v Prievidzi vybudovať v tomto roku

Jedna zastávka pre mestskú hromadnú dopravu teraz už priamo pri obchode existuje. Autobusy na nej zastavujú len smerom do centra mesta. Ľudia chcú novú zastávku, ktorá by obslúžila aj smer z mesta na Kopanice.

MHD Prievidza.

Z „prieduškára“ sa stal vodnopólový reprezentant

Za najlepšieho vodného pólistu v roku 2019 v kategórii U-15 vyhlásila Slovenská plavecká federácia Marca Petra Mihála, hráča KVP Nováky.

Marco Peter Mihál.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

NAKA si posvietila na bobule aj v Martine

Na území Žilinského, Nitrianskeho, Banskobystrického a Bratislavského kraja zasahovala NAKA, ktorá včera spravila razie vo viacerých domoch. Tentoraz išlo o akciu s krycím názvom Tiger.

Zimák postavil za vlastné. Na Slovensku zvíťazil biznis nad zdravým rozumom, hovorí Martykán

Lákanie do politiky odmietol. Chcem ostať taký Miro, akého ma ľudia poznajú, vraví majiteľ MM Arény.

Investor chce zastávku pri známom obchodnom centre v Prievidzi vybudovať v tomto roku

Jedna zastávka pre mestskú hromadnú dopravu teraz už priamo pri obchode existuje. Autobusy na nej zastavujú len smerom do centra mesta. Ľudia chcú novú zastávku, ktorá by obslúžila aj smer z mesta na Kopanice.

Na Liptove chystajú Ľadové kráľovstvo

Liptáci chystajú pútavú ľadovú atrakciu. Hrabovská dolina sa bude cez zimu meniť na kráľovstvo mrazu, snehu a ľadu. Otvoria ho na veľkej ploche pod priehradným múrom.

Už ste čítali?