PODHRADIE. Zrúcanina niekdajšieho kráľovského hradu Sivý Kameň sa vypína nad Podhradím v okrese Prievidza. Obec v hornonitrianskej kotline utrpela odlivom obyvateľov pre ťažbu uhlia, v súčasnosti ju vyhľadávajú i chatári.
Prvá písomná zmienka o malej podhorskej obci, ktorej názov vychádza práve z toho, že bola založená pod hradom, sa datuje do roku 1352. Sivý Kameň slúžil ako obranný hrad niekdajšieho Bojnického hradu, do daru ho dostal kedysi kastelán, a to za dobré služby na tejto opačnej strane doliny. Sivý Kameň je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, okrem neho je ňou i Kostol sv. Margity. Svätica je vyobrazená i v erbe obce.
Pánmi Sivého kameňa boli Majthényiovci Čítajte Ľudia z Podhradia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom i chovom dobytka, začali si stavať svoje obydlia a vybudovala sa tam i hradná kaplnka, od ktorej zachovaných dokumentov sa odvíja i prvá písomná zmienka. "Obec sa rozvíjala, majitelia hradu sa striedali až po rodinu Majthényiovcov. Obec sa vyvíjala spolu s hradom a keďže bol hrad vyplienený, rozvoj obce i stagnoval. V jednom období žilo v Podhradí viac ako 900 obyvateľov. Na dnešné pomery je to dosť veľa," spomenul starosta Ľudovít Michalovič.
Koncom 70. alebo 80. rokov 20. storočia vstúpilo podľa neho do obce ďalšie veľké obdobie, keď na ňu vplývala banská činnosť. "Vznikli veľké zosuvy pôdy a obec sa vo veľmi krátkom období zredukovala. Veľa občanov bolo donútených vysťahovať sa aj z relatívne nových domov, ktoré mali vtedy postavené, a obec sa postupne dostala k dnešnému stavu približne 305 obyvateľov," doplnil. V minulosti v Podhradí pôsobila i dychová hudba, lyžovalo sa tam. Bola tam základná i materská škola.
Podhradie je koncovou obcou za Lehotou pod Vtáčnikom, s ktorou akoby tvorí dvojča. "O Podhradí sa hovorilo, že je horným koncom Lehoty pod Vtáčnikom. Máme dobré vzťahy, veľa občanov sa presťahovalo práve tam. Futbalisti i jednota dôchodcov kooperujú v rôznych činnostiach," dodal starosta.
Najčastejším priezviskom v obci je Michalovič. Spomedzi krstných mien vedú Jozef, Ján, Mária a Anna. Prvý autobus začal do obce premávať v roku 1949, prvé telefónne spojenie tam mali o päť rokov neskôr. Kedysi tade viedla i jednokoľajka na prevoz dreva.
