Pri svojom obľúbenom športe je 50 rokov a plávať naučila vyše 15-tisíc detí. Desaťkrát sa stala majsterkou Slovenska, jedenásťkrát získala zlatý odznak.
Súvisiaci článok Miroslav Žiak: Politici a futbaloví rozhodcovia majú k sebe veľmi blízko Čítajte Ako veteránka uspela na majstrovstvách Európy či sveta a domov si okrem triumfov priniesla veľa zážitkov. Plávaniu sa aktívne venuje aj v dôchodkovom veku, sama preteká a učí mladé talenty.
MÁRIA HAUSNEROVÁ pochádza zo športovej rodiny. Jej otec bol veľkým futbalovým fanúšikom Prievidze, jeden z jej bratov, kým nešťastne nezahynul, sám hrával za žiakov a dorast. Ďalší brat bol atlétom, reprezentantom Slovenska a Československa.
Paradoxom je, že jej dvojička nikdy k plávaniu neinklinovala a je dodnes neplavcom.
Hausnerová začala s plávaním v štvrtom ročníku základnej školy. Bola všestrannou športovkyňou, okrem toho sa venovala tiež atletike, lyžovaniu a ďalším športom.
Je odchovankyňou TJ Slovan Bojnice, kde ju vybrali v roku 1959. Roky bola učiteľkou, trénerkou, rozhodkyňou a dnes ju pozná azda každý človek spojený so športom na hornej Nitre. Je tu doslova ikonou.
Plávaniu sa venujete prakticky celý život. Prečo práve tento šport?
Dá sa pri ňom odreagovať, zabudnúť na starosti a bolesť. Ja osobne mu vďačím za veľa. Je to šport pre všetky kategórie, nezáleží na kondícii, veku či váhe. Pre mňa je to liek. A to ani nehovorím o tom, koľko úžasných ľudí som vďaka plávaniu spoznala a koľko krajín som videla. Ďakujem za túto možnosť tiež svojej rodine, ktorá je pre mňa na prvom mieste. Ďakujem za to, že som mala okolo seba dobrých ľudí. Najväčším potešením sú moje vnúčatá, ktorých máme s manželom už päť.
Päť vnúčat je pekné číslo. Aj z nich budú športovci?
Lyžujú, plávajú, bicyklujú a hrajú futbal. Keď aj nebudú vrcholoví športovci, dôležité je, že budú zdraví ľudia. Prajem im, nech sa nestratia a sú všestranne nadané. Veď sa narodili v meste a kraji, odkiaľ pochádza veľa olympionikov a reprezentantov. Vždy ma poteší, keď môžem povzbudiť rodákov.
Aký je váš najkrajší športový zážitok?
Ťažko hovoriť o jednom. Pre mňa je najkrajší pocit, keď sa mi podarí naučiť plávať deti, ktoré sa veľmi báli. Keď zaplávajú len desať metrov, je to krásny pocit, pretože nie každý má pre tento šport prednosti. Každý je iný, jednému ide to a druhému iné. Pre mňa učiť je akési poslanie, už od základnej školy som túžila byť učiteľkou. Krásnou odmenou pre mňa je, keď stojím v rade v potravinách a niekto naraz kričí, pani učiteľka, to ste vy. Vy, čo ste ma naučili plávať.
Prečo by ste odporúčali práve plávanie?
Je finančne dostupné pre takmer každého. A po zdravotnej stránke je to najlepší šport. Uvoľňuje kĺby, pomáha cievnemu a dýchaciemu systému. Tento šport môžu robiť všetky vekové kategórie od najmenších po najstarších a nepotrebujú na to veľa. Veľmi ma teší, keď vidím ľudí, ktorých plávanie chytilo natoľko, že chodia na plaváreň pomaly každý deň. Je to pekný šport, ktorý omladzuje. Minule na pretekoch bola 95-ročná pani, tipovali sme jej tak o 15 menej.
Je tu niečo, čo vás pri plávaní trápi?
Veľakrát sa stane, že viacej chcú rodičia ako deti. Súčasné deti nemajú takú vytrvalosť ako kedysi. A ďalej, majú aj mnoho iných aktivít, a preto má plávanie na Slovensku veľký úpadok. Deti jednoducho nemajú taký záujem ako kedysi. V minulosti na plaveckých testoch sme mali aj 120 detí, no teraz sa testy ani nerobia. Jednoducho sa berú všetci, čo majú záujem a niekedy ani nemajú také nadanie. Doba sa zmenila a už to nie je ako za našich čias.
(zdroj: archív - MH)Ako hodnotíte slovenské plávanie celkovo?
Za svetovou konkurenciou, žiaľ, nestíhame. Ísť na olympiádu do Tokia sa dá, ale vo výsledkoch sme ďaleko od ostatných. Máme nejaké talenty, ale je ich málo a podmienky im chýbajú. Zoberme si napríklad Martinu Moravcovú. Tá mala danosti, ale keby ostala na Slovensku, nikdy nedosiahne také veľké úspechy. V USA mala proste iné podmienky, od kvalifikovaných trénerov cez vybavenie a ďalších x vecí. U nás chcú niektorí rodičia rýchlo mať zo svojich detí majstrov a aby prekonali všetky rekordy. Netreba to však tak hnať. Najprv by mali chcieť mať zo svojho dieťaťa zdravého človeka a potom sa ukáže, či bude profesionálnym športovcom. Vo svete sa tiež hneď nezameriavajú na metráž. Viac na všestrannosť a potom sa špecifikujú na konkrétne veci.
Aké máte ako trénerka ambície?
Už 15 rokov som na dôchodku, takže by som to už nemusela robiť. No som rada, že ma stále chcú. Niekedy je to náročné a treba trpezlivosť, ale strašne ma to stále baví a napĺňa. Momentálne robím zdokonaľovací plavecký výcvik a pokiaľ budem mať trpezlivosť a zdravie, budem pokračovať. Zdravie ma tento rok trošku, nanešťastie, opustilo, ale dúfam, že to bude v najbližšom období lepšie.
Umiestnenia na šampionátoch veteránov
MEPraha 1997 – 5, 6, 6Innsbruck 1999 – 4, 6, 6Kranj 2017 – 6, 7, 6Cádiz 2009 – 3, 4, 5Jalta 2011 – 4, 6Eindhoven 2013 – 6, 8Londýn 2016 – 9,10, 10Kranj 2018 – 5, 5MSCasablanca 1998 – 5, 5, 7Mníchov 2000 – 5, 6, 13Riccione 2004 – 6, 7, 8, 15San Francisco 2006 – 13, 14, 15, 24Göteborg 2010 – 5, 9, 9, 13Riccione 2012 – 8, 8, 10Montreal 2014 – 9, 11, 13Kazaň 2015 – 3, 3Budapešť 2017 – 7, 8Gwangju 2019 – 3, 3, 3, 3
