V poslednom období sa veľa hovorilo o systéme VAR. Ste za alebo proti nemu?
Určite za, pretože skvalitňuje prácu rozhodcov. Narážame však na problém, že technológia je drahá, preto ju možno používať len v najvyšších súťažiach. Neviem si predstaviť, že by sme ju mali v nižších ligách. Kluby majú ledva peniaze na základné veci, nie ešte na VAR.
Na majstrovstvách sveta sa stalo, že rozhodca dal správny verdikt, ale systém ho zmiatol.

Áno, ale tých situácií bolo minimum, skôr VAR pomáha. Futbal je pekný v tom, že ho sleduje milión očí a všetky majú na danú situáciu iný pohľad. Rozhodca je profesionálna funkcia, v ktorej sa musí človek stále trénovať, byť pripravený a očakávať neočakávateľné. Vždy vás môže niečo prekvapiť, nikdy nie je nič isté a aj zdanlivo najjednoduchšie stretnutie môže byť komplikované. Človek nesmie preto nič podceniť a ísť do zápasu s prehnaným sebavedomím. Pokora a rešpekt sú viac než potrebné.
V hokeji rozhoduje o viacerých veciach počítač. Nevidíte v tom aj budúcnosť futbalu?
V hokeji sa zastavuje čas a v prípade prerušenia má rozhodca na rozlúštenie situácie niekoľko minút. Zatiaľ čo pri futbale sa hrá čistý čas, čo je dané historicky. Neviem si predstaviť, že by sa každý jeden priestupok posudzoval podľa VAR-u. A implementácia systému do nižších súťaží je prakticky nemožná. Hokej sa dá hrať v druhej lige aj s video-rozhodcom, ale predstavme si to na niektorej dedine. Nevidím v tom preto budúcnosť na nižších úrovniach. Ale v Lige majstrov, kde sa točia obrovské milióny, tam to jednoznačne zmysel má.
Ako vnímate zmeny v pravidlách?
Tí, čo ich vymýšľajú, ich chcú spraviť na prospech vecí. Osobne oceňujem udeľovanie žltých kariet členom realizačného tímu, trénerom, asistentom, masérom. Kedysi sme mali len jednu možnosť a následne ich vykázať, zatiaľ čo teraz je tu trojstupňová možnosť práce s realizačným tímom. Prospešné je aj to, že pri striedaní musí hráč opustiť hraciu plochu tam, kde je najbližšie, zabráni sa tak zdržovaniu hry. Predtým sme sa častokrát stávali svedkami, že hráči, respektíve tréneri posielali striedajúcich na druhú stranu, aby tak natiahli čas. Nebolo to veľmi športové a rozhodca nemal možnosť trestať, pretože ak vychádzal plynulo z hracej plochy, nespravil nič zlé. Vždy potom bol na vine rozhodca, pretože ten klub, ktorý prehrával, bol automaticky nervózny. Preto ja a aj všetci rozhodcovia toto nové pravidlo vítame, pretože nebudeme osočovaní.
Považujete niektoré zmeny za zbytočné?
V minulosti pri kope od brány musela lopta opustiť pokutové územie, čo teraz tak nie je. Považujem to možno za zbytočnosť, ktorá neprinesie nič nové. Malo to svoje opodstatnenie x rokov a nevidím, ako by to malo urýchliť hru.

Okrem funkcii rozhodcu sa venujete aj práci politika. Aj tam sa snažíte byť nestranný?
Politici a futbaloví rozhodcovia majú k sebe veľmi blízko. Akokoľvek sa snažíte byť nestranný, často sa niekomu nepáči prehra a málokedy si hráči, funkcionári priznajú, že hrali slabo. Vždy je ľahšie nájsť niekoho iného vinného ako seba. Stalo sa mi, že hráči nepremenili pokutový kop, zahodili vyložené šance do prázdnej brány, ale nakoniec bol vinný rozhodca. Takže toto je aspekt, ktorý sa dá preniesť aj do politiky. Keď sa jednoducho snažíte robiť akokoľvek všetko dobre, robíte všetko preto, aby ste to robili čo najlepšie, nie vždy všetkým vyhoviete.
Pri futbale aj politike sa riadim zdravým sedliackym rozumom. Keď mi to jednoducho raz nedáva zmysel, nie je to správne.
Čo chcete priniesť do politiky, prečo ste do nej vstúpili?
Ako hovorím, zdravý rozum je najlepší recept na všetko. Keď raz je niečo predražené, pozerám na rozpočet a snažím si to prirovnať k bežným veciam. Či by som dal toľko peňazí za auto či byt.
Snažím sa vždy robiť pre ľudí, pretože politika je služba verejnosti. Nie je to služba pre seba, ale pre ľudí. Politici majú konať tak, ako ľudia chcú. Z duše neznášam papalašizmus, teda keď sa politici povyšujú nad druhých. Stále som a bol som aj predtým Miro Žiak, nevidím na sebe žiadne zmeny v správaní.
Vždy rád posedím s kamarátmi a nebudem sa na nič hrať a povyšovať sa.
V poslednom období vás bolo vidieť aj v pozícii bežca.

Áno, rád chodím behávať. Je to výborný relax na vyčistenie hlavy. Keď hodinu bežíte, rozmýšľate nad všetkým možným. Je to ako keď pred spánkom nemôžete zaspať a rozmýšľate nad rôznymi otázkami. Samozrejme, je to dobré pre zdravie. Vďaka behu dokonca cítim zlepšenie zdravotného stavu. Prečistím a utriedim si myšlienky a potom už viem, ako budem na druhý deň postupovať. Beh odporúčam všetkým, ktorí majú depresie alebo psychické problémy. Ten nával endorfínov po športovej aktivite je skvelý a robí môj život veselším.
Vidíte v našom futbale nejaké problémy?
Stretávame sa s nedostatkom mládežníckych družstiev. Deti, žiaľ ,nemajú taký záujem o futbal ako v minulosti. Pamätám si časy, keď bola u dorastencov česť dostať sa k mužom. Teraz ich je málo. Hráči v oblasti starnú a mám obavu, že bude musieť dôjsť k zlučovaniu mužstiev a časom možno aj k zániku niektorých klubov, pretože nebude mať kto hrať. Ľudia prirodzene utekajú za prácou, pretože dobre platenej roboty tu nie je toľko ako na západe. Ten trend je smutný a nelichotí ani futbalovým funkcionárom.
Dá sa to nejako riešiť?
Cestu vidím jedine v podpore mládežníckeho športu. Musíme na tom trvať, aby mladí mali podmienky na realizáciu. Prievidza je liaheň talentov, veď odtiaľto vyšli známe mená. Pred-nedávnom sme tu mali zápas hviezd, a keď som videl radosť v detských očiach pri autogramiáde Škrtela či Kucku, bolo to niečo úžasné. Vďaka pánovi Šuníkovi, že vôbec zorganizoval niečo takéto a motivoval deti, že aj ony raz môžu byť ako ich veľké idoly. Keď budú v budúcnosti myšlienky zorganizovať podobnú akciu, rád pomôžem, pretože mne futbal veľa dal a ja mu to teraz chcem vrátiť.
Chceli by ste niečo dodať?
Našim tímom, hráčom, funkcionárom a divákom prajem všetko len to najlepšie. Aby tu futbal prekvital a vychovali sme kopu šikovných futbalistov a zdravých ľudí.