Futbalu sa venujete v podstate celý život. Ako ste sa k nemu vlastne dostali?
Kedysi bolo bežné, že sme sa naháňali za loptou odmalička. Mal som približne desať rokov, keď si ma doma vo Chvojnici všimol tréner Július Žiak, ktorý ma

zobral do žiakov Nitrianskeho Pravna. Vtedy sa tam hrala okresná súťaž, no dovolím si povedať, že mala asi o sto percent lepšiu úroveň ako majú tie dnešné. V okrese boli tri triedy, my sme hrali tú prvú. Boli to krásne roky života, vtedy ten futbal vyzeral inak ako teraz. Na tréningu nás bolo štyridsať detí a hrali sme každý deň, kým nebola tma. Žiaľ, teraz je tá doba úplne iná, deti na ihrisku vidieť len sporadicky.