HORNÁ NITRA. Dopravné nehody, zatopené ulice či pivnice domov, požiare aj spadnuté stromy.
Pri všetkých týchto udalostiach potrebujeme pomoc. Okrem profesionálnych hasičov z Hasičského a záchranného zboru podávajú pomocnú ruku aj dobrovoľní hasiči. Ľudia, ktorí sú na mieste nešťastia často ako prví.
Dokážu to preto, že základne majú priamo v obciach. Na to, ako dobrovoľní hasiči fungujú, sme sa pozreli s Jurajom Bartom, predsedom Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v Prievidzi.

Nie je zbor ako zbor
V prvom rade je potrebné rozlíšiť tri kategórie hasičov. Prvou sú príslušníci z Hasičského a záchranné zboru, ktorí túto činnosť vykonávajú profesionálne ako svoje povolanie. Druhou kategóriu sú Dobrovoľné hasičské zbory obcí.
„Tieto zbory sú zásahovými jednotkami. Sú v nich zaradení ľudia po dosiahnutí veku 18 rokov. Na to, aby činnosť mohli vykonávať, musia byť fyzicky a psychicky zdatní,“ ozrejmil Barta.
Existovanie týchto obecných zborov podmieňuje aj zákon. Podľa neho musí mať každá obec nad päťsto obyvateľov ustanovený dobrovoľní hasičský zbor obce. Každý člen tohto zboru musí byť vyškolený z hľadiska bezpečnosti a ochrany pri práci, musí mať zdravotnú spôsobilosť, ochranné pomôcky, musí byť poistený a spĺňať viacero ďalších povinností.
Treťou kategóriou sú dobrovoľné hasičské zbory. „Jeho členom sa môže stať už pätnásťročná osoba so súhlasom zákonného zástupcu. Tu už ale zdravotný stav nezohráva žiadnu úlohu,“ poznamenal.

Zásahová a spoločenská jednotka
Laicky povedané, dobrovoľné hasičské zbory obcí sú zásahovými jednotkami. Rozdelené sú do niekoľkých kategórií, podľa ktorých majú určité povinnosti.
Dobrovoľné hasičské zbory sú organizáciami, ktoré môžu chodiť na zásahy, ale ich úloha je najmä spoločenská. Vychovávajú mládež, pripravujú hasičské súťaže, podieľajú sa na kultúrnych podujatiach v obci a podobne.