V minulom čísle Prieboja sme informovali o vyjdení špeciálneho mesačníka Novákoviny. Redakčný kolektív, údaje o autorovi, vydavateľovi alebo tlačiarni chýbajú, sa rozhodol takouto, nie práve kultivovanou formou, usvedčiť primátora mesta Nováky Dušana Šimka z manželskej nevery, zo zanedbania povinností pri rozvoji mesta, upozorniť na jednu z jeho „služobných ciest“, zvláštnu imunitu, ktorá ho obklopuje, i na jeho povahové črty, keď „Šimka na zakrytie svojej neschopnosti a prešľapov obviňuje takmer každého...“ Tvorcovia tento samizdat vyšperkovali navonok diskriminujúcimi fotografiami.
V stanovisku, ktoré primátor Šimka, poskytol Prieboju, uvádza, že v Novákoch cítiť „závan Sicílie“ a na otázku – prečo sa stal terčom takéhoto útoku odpovedá: „Určite preto, lebo neslúžim osobným a podnikateľským záujmom ľudí, ktorí chcú ovládnuť samosprávu.“
V ďalšej časti svojho stanoviska primátor D. Šimka spomína formy a metódy svojej práce, pričom za najväčšie pozitívum považuje, že Nováky majú od roku 1991 (ako prvé mesto na Slovensku) mestskú televíziu. „V priamych prenosoch odpovedám občanom na všetky otázky, aj anonymné, a ktokoľvek môže prísť počas vysielania do štúdia a môže so mnou ´naživo´ diskutovať na akúkoľvek tému. Aj tvorcovia spomínaného samizdatu mohli prísť priamo do vysielania, diskutovať o problémoch mesta. Uverejnenie fotografií a napísanie tohto pamfletu je dôkazom mafiánskych praktík, kde sa vlastne autori článku priznali, že ma nelegálne odpočúvajú, prenasledujú a neviem, čo ešte vykonštruujú. Vážení čitatelia, dnes som takýmto terčom ja, onedlho to môže byť ktokoľvek z vás – odpočúvaný, sledovaný, kompromitovaný. Človek sa toho až desí... Ja sa však určite ani týmto zastrašiť nedám! Chcem podotknúť, že som ihneď podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre trestný čin ohovárania nezákonnou tlačou a zároveň aj pre trestný čin vyhrážania voči konkrétnej osobe,“ uvádza v závere svojho stanoviska primátor Dušan Šimka.
Skontaktovali sme sa aj s manželkou primátora pani Evou Šimkovou. Pre Prieboj povedala, že je to už v poradí tretí pokus o rozbitie ich manželstva. Na margo Novákovín uviedla: „Nemám na to ani slov. Ako môže niekto takýmto hrubým spôsobom zasiahnuť do súkromia. Veľmi sa snažia o to, aby rozbili naše manželstvo. Našťastie, nie som žiarlivá a môžu skúšať čokoľvek, vždy budem manžela podporovať a stáť pri ňom, pretože mi na ňom záleží a mám ho rada. Ale mám veľký strach, strach o jeho bezpečie a život.“
O tom, že vydanie Novákovín nebolo lacnou záležitosťou, spomína to vo svojom stanovisku aj D. Šimka, hovorí aj analýza, uverejnená na ich vrub v jednom slovenskom denníku. Podľa odborníkov z polygrafie, osem strán tohto občasníka, vytlačených na kvalitnom kriedovom papieri a vo farbe, pri náklade 2000 výtlačkov (toľko je domácností v Novákoch) bez nákladov na prácu a honorárov autorom, môžu dosiahnuť skoro desať korún za výtlačok. Keď si k tomu pripočítate štrnásť korunové poštovné za jednu obálku, pretože mnohé Novákoviny práve tak doručovali poštári adresátom, s pečiatkou pošty v Bratislave (tak ich dostala na svoje pracovisko aj Eva Šimková) môže vyjsť zaujímavá suma. Niekoľko desiatok tisíc korún.
