Podstatnou zložkou protihabsburského odboja v zahraničí bolo utvorenie dobrovoľníckej česko-slovenskej armády, ktorá by bojovala po boku dohodových štátov, ale politicky podliehala Česko-slovenskej národnej rade. Takúto dobrovoľnícku armádu bolo možné vytvoriť tam, kde žilo mnoho Čechov a Slovákov.
Do úvahy pripadalo Rusko. Zároveň sa francúzska vláda snažila získať z tejto krajiny vojenské posily. Štefánik, ktorý mal podporu francúzskej vlády a jeho úlohou bolo robiť nábor dobrovoľníkov pod vedením francúzskeho generála Mauricea Janina, rozhodol sa odísť s týmto cieľom do Ruska.
V auguste 1916 pricestoval do Petrohradu. Medzi Slovákmi a Čechmi v Rusku vládla politická, ideová a organizačná roztrieštenosť. V úsilí o zjednotenie hnutia sa Štefánik dostal do rozporu s Dürichom, podporujúcim proruskú koncepciu.
