V dňoch 23. – 25. 5. 2019 sa žiaci kvinty a žiačka II.A zúčastnili expedície v rámci programu DofE. Naše adrenalínové dobrodružstvo sa začalo vo štvrtok ráno 23. mája. Spoločne sme sa prepravili autobusom do Banskej Bystrice a neskôr do Nemeckej. Tu na nás čakali pripravené rafty.

Splavovanie Hrona sa mohlo začať. Každý z nás bol v kútiku duše vystrašený. Podmienky pre rafting vyznievali spočiatku dramaticky, pretože intenzívny dážď prispel k zdvihnutiu hladiny rieky. My sme to však nechceli vzdať. Svoje osobné veci sme s námahou presunuli do sudov a poukladali do raftov. S pádlami v rukách sme nasadli do raftov a splav po rieke Hron sa stal skutočnosťou. Určite mal každý z nás spočiatku problém so synchronizáciou.
Moja skupina, napriek tomu, že sme mali skúseného „splavovača“, nebola výnimkou. Nechýbali hádky a ani urážky. Po troch hodinách, čo sa zdali ako 30 minút, sme zakotvili v Slovenskej Ľupči, kde nás čakala prehliadka miestneho hradu. Bez mapy či GPS sme sa vydali na spomínaný hrad. Naše orientačné zmysly nás nesklamali a my sme sa vrátili po prehliadke k raftom a pokračovali v splave. Nakoniec sme dorazili do Šalkovej, kde sme si po nekonečnom trápení postavili stany, pripravili večeru a unavení, ale nesmierne šťastní išli spať.
Nasledujúci deň nám počasie prialo, nádherne svietilo slnko, my sme pokračovali v splave do Banskej Bystrice. Po hodine usilovného pádlovania sme rafty nechali na brehu rieky a vybrali sme sa hľadať evanjelický cintorín a hrobku Ladislava Hudeca, známeho architekta.

Opäť sme bez mapy hľadali cestu a spoznávali ulice Banskej Bystrice. Po návšteve cintorína sme sa vrátili k rieke a pokračovali v trojhodinovom splave až do Zvolena. Adrenalínový rafting sme zakončili okolo piatej hodiny popoludní. Tu sme si vyzdvihli naše vaky, odovzdali rafty a sudy, postavili sme stany a uvarili večeru.
Boli sme na seba nesmierne pyšní a spať sme išli s pocitom hrdosti, že sme splav úspešne zvládli, aj keď sme museli riešiť menšie problémy – pád do vody z raftu či „naháňanie“ vesla v rieke. V sobotu naša expedícia pokračovala turistickým pochodom na Pustý hrad vo Zvolene. Zničení sme sa pobalili, a s ťažkými vakmi na ramenách vyrazili. Cesta na hrad bola veselá, nechýbal spev, vtipy, vzájomné podpichovanie Po hodine kráčania do kopca sme prišli na hrebeň, kde okrem zrúcanín boli aj ohniská.

Spolu s profesormi sme založili oheň a opekali. Naša expedícia sa skončila pri stanici vo Zvolene, kde nás čakali rodičia a my sme zničení, ubolení, ale šťastní zavŕšili nádherné dobrodružstvo, na ktoré budeme ešte dlho spomínať. Túto expedíciu vnímam ako úžasný zážitok a dúfam, že aj iní mladí ľudia sa rozhodnú zapojiť do programu DofE a budú prežívať adrenalínové, ale krásne chvíle s kamarátmi.
Zoe Zábojníková
Autor: Zoe Zábojníková