PRIEVIDZA. Súčasťou osláv storočnice prievidzského futbalu bolo aj uvedenie šiestich veľkých futbalových mien do Siene slávy.
O výbere rozhodovala odborná komisia, do úvahy brala viaceré kritériá.
REGIONÁLNY FUTBAL: Víkendové výsledky, komentáre a tabuľky od štvrtej po ôsmu ligu (+FOTO) Čítajte „Do Siene slávy a uznania sa mohli dostať len futbalisti, tréneri, ktorí pôsobili v ktorejkoľvek kategórií v drese prievidzského klubu a už nie sú aktívni hráči,“ načrtol prezident FC Baník Prievidza – Robert Šuník.
Ocenenie si hráči alebo ich pozostalí prebrali počas osláv storočnice prievidzského futbalu.
„Do nominácie sa mohla dostať len osobnosť, ktorá pôsobila v prievidzskom klube na funkcionárskom poli a prispela k jeho rozvoju. Tiež to musel byť človek, ktorý svojím pôsobením robil dobré meno prievidzského futbalu na Slovensku aj v zahraničí,“ dodal Šuník.
Sieň slávy prievidzského futbalu:
1. Štefan Gürtler (†)
Narodil sa 5. októbra 1923 v Prievidzi. Bol Prievidžanom telom i dušou, legendou prievidzského futbalu, osobnosťou a správnym chlapom s prirodzenou autoritou. S futbalom začínal v rodnom meste v ŠK Prievidza (1939 – 1941), pokračoval v ŠK Žilina (1941 – 1943), OAP a JPZ Bratislava (1943 – 1945), ŠK Bratislava (1945 – 1948). Záujem o neho prejavovali aj talianske kluby, medzi nimi Juventus Turín. Srdce ho však ťahalo do Prievidze, kde sa vrátil v roku 1948. Zaradil sa medzi najlepších strelcov Sokola Carpathia Prievidza v roku 1949, ďalej hrával v Prievidzi a menili sa len názvy klubov: Sokol, Slavoj, Baník. V roku 1957 skončil s aktívnou činnosťou, ale na futbal nezanevrel, pracoval ako tréner a funkcionár. Tridsaťsedem rokov pracoval ako vedúci pracovník v stavebníctve, podieľal sa na výstavbe športovej haly, zakrytí zimného štadióna, vybudovaní umelého osvetlenia na futbalovom štadióne. Bol nositeľom štátnych vyznamenaní Za vynikajúcu prácu a Za zásluhy o výstavbu i viacerých športových ocenení a Ceny Fair play. Zomrel 24. februára 2015. Na jeho počesť sa každoročne v decembri koná Memoriál Štefana Gürtlera v halovom futbale v Prievidzi.
2. Michal Krajčík
Narodil sa 16. decembra 1928 v Prievidzi. Je najstarším žijúcim pamätníkom prievidzského futbalu. Futbal začal hrávať už v útlom detstve na „Jarmočnisku“ v Prievidzi. Dokonca ako dorastenec mal povolenú výnimku, aby mohol hrávať za mužov. Počas základnej vojenskej služby hral za ATK Praha, s ktorým získal titul armádneho majstra ČSR. Po skončení aktívnej činnosti ešte trénoval a hral za Pravenec. Prievidzskému futbalu pomáhal ako člen výboru Baníka Prievidza i ako predseda Mestského národného výboru v Prievidzi v rokoch 1970 – 1989. Mal veľký podiel na zveľaďovaní a rozvoji mesta Prievidza i športu v ňom. Stál pri budovaní športovej haly, zimného štadióna a ďalších telovýchovných objektov v meste. Je nositeľom dvoch štátnych vyznamenaní, Ceny Fair play, Ceny mesta Prievidza za rozvoj športu.
3. Oldřich Bříza
Narodil sa 6. októbra 1932 v Lenártove, okres Bardejov. Jeho meno je nerozlučne spojené s futbalom. Najskôr pôsobil ako hráč a neskôr ako tréner a metodik. Hrával v Čáslavi, Poděbradoch, v TŠ Praha, v PDA Hron Levice, v Nových Zámkoch a v Prievidzi. V roku 1952 reprezentoval Československo na akademických majstrovstvách sveta vo futbale v Bukurešti (1. miesto). Ako tréner pôsobil v týchto futbalových kluboch: Prievidza, Humenné, Detva, Trenčín, Podbrezová, Rimavská Sobota, Dubnica, Dukla Banská Bystrica. V okrese Prievidza pomáhal ako tréner miestnym klubom v Nitrianskom Pravne, Sebedraží, Diviakoch nad Nitricou, v súčasnosti trénuje dorast FK Nedožery-Brezany. Od roku 1972 má kvalifikáciu trénera I. triedy. V roku 1966 a 1972 vybojoval s Baníkom Prievidza postup do II. celoštátnej ligy. Je držiteľom viacerých ocenení: Vzorný tréner, Cena Fair play MUDr. Ivana Chodáka, Zlatý odznak Slovenského futbalového zväzu, Zlatý odznak Slovenského zväzu telesnej kultúry. Ako futbalový odborník sa zúčastnil Majstrovstiev sveta vo futbale v Anglicku (1966) a v Nemecku (1974). Vychoval celý rad vynikajúcich futbalistov a podieľal sa ako konzultant a pamätník futbalu v Prievidzi i na príprave tejto publikácie.
4. Ladislav Petráš
Narodil sa 1. decembra 1946 v Prievidzi v Necpaloch, je odchovancom prievidzského futbalu. Za Baník Prievidza hrával v rokoch 1964 – 1967, potom nastúpil na vojenčinu do Banskej Bystrice (1968 – 1969), na desať rokov zakotvil v Interi Bratislava (1969 – 1979) a na záver aktívnej činnosti ešte pôsobil v dvoch rakúskych kluboch – Favoriten AC Viedeň a Vorwärts Steyr. Bol hráčom ČSSR na olympijskom turnaji v Mexiku 1968, hral v zápase s Maďarskom v Marseille v roku 1969 o postup na MS do Mexika (4:1), ktoré sa hrali v roku 1970 a hoci ČSSR nepostúpilo zo skupiny, strelil pamätný gól Brazílii. V lige odohral 239 zápasov a strelil 85 gólov. Dvakrát sa stal kráľom ligových strelcov s 20 gólmi, prvý raz v Dukle Banská Bystrica 1968 – 1969 a druhý raz v Interi Bratislava 1974 – 1975. V československej reprezentácii odohral 19 zápasov a strelil 6 gólov. Ako tréner i asistent pôsobil v Interi Bratislava, bol asistentom trénera Galisa v reprezentácii Slovenska (2003 – 2006), trénoval reprezentáciu Slovenska do 21 rokov (2005 – 2007) a pomohol i Rapidu Bratislava k postupu do druhej ligy. V slovenskej ankete Futbalista 20. storočia sa umiestnil na 10. mieste. V jubilejnom roku prievidzského futbalu 2018 bol zaradený do Siene slávy slovenského futbalu. „Bača“, ako ho oslovujú jeho najbližší priatelia, bol výnimočný futbalista, majster driblingu, nebezpečný zakončovateľ i zabávač tribún, ktorý mal radosť z futbalu.
5. Ján Vattay (†)
Narodil sa 23. apríla 1906 v Prievidzi. Patril medzi popredných činovníkov ŠK Prievidza, v roku 1929 ho valné zhromaždenie ŠK schválilo za jednateľa klubu. Bol agilným slovenským športovým publicistom, v spolupráci s Jánom Bendíkom napísal knihu Šport a telesná výchova na Hornej Nitre, ktorá vyšla v roku 1932 ako prvá kniha so športovou tematikou v našom regióne. Bola prvým pokusom o zaznamenanie regionálnych športových aktivít v medzivojnovom období. Zároveň prispel aj do ďalšej publikácie Futbalový šport a jeho organizácia na Slovensku (1933), v ktorej spracoval históriu a vývoj futbalu. V rokoch 1928 – 1933 bol športovým dopisovateľom novín Športový týždeň, Slovák, Rekord (Praha) – ústredný orgán ČSAF a Náš kraj. Športovú rodinu hornej Nitry opustil v mladom veku ako 40-ročný 25. septembra 1946. Pochovaný je v Prievidzi. Zanechal po sebe bohatú publikačnú činnosť z obdobia začiatkov rozvoja športu na hornej Nitre.
6. Ferdinand Daučík (†)
Narodil sa 30. mája 1910 v Šahách. S futbalom začal v Banskej Bystrici, ako sedemnásťročný už hrával za divízne KFC Komárno a v roku 1930 sa stal hráčom I. ČsŠK Bratislava, odkiaľ po piatich rokoch prestúpil do Slavie Praha. Počas päťročného pôsobenia v „zošívanom“ drese prispel k zisku štyroch majstrovských titulov a ako kapitán priviedol tím k triumfu v Stredoeurópskom pohári. Ako jeden z mála Slovákov pred druhou svetovou vojnou sa dokázal presadiť v reprezentácii Československa. Bol účastníkom MS 1938, v reprezentácii ČSR odohral v rokoch 1931 – 1938 pätnásť zápasov. Jeden štart si pripísal aj v drese Slovenska 22. 11. 1942 proti Nemecku (2:5). S trénerskou kariérou začínal pri doraste Slavie Praha. V roku 1942 sa vrátil do Bratislavy, s ŠK Bratislava získal dva majstrovské tituly vďaka modernému WM systému. V rokoch 1942 – 1944 viedol reprezentačné mužstvo Slovenska a v roku 1948 mužstvo Československa. Po nástupe komunizmu v ČSR sa dostal do nemilosti novej moci a odsedel si trest vo väzniciach v Nových Zámkoch, v Leopoldove a v pracovnom tábore v Novákoch. V tomto období (1949) trénoval Sokol NV Prievidza. V tom istom roku emigroval do Španielska, kde sa stal od roku 1950 trénerom FC Barcelona. Jeho švagrom bol slávny Ladislav Kubala. Krátko pôsobil ešte v Portugalsku a v Kanade. Svoju obdivuhodnú trénerskú kariéru ukončil ako 67-ročný. K jeho trénerským úspechom patrí: Majster Slovenska: ŠK Bratislava (1942, 1944), Majster Španielska: FC Barcelona (1952, 1953), Athletico Bilbao (1956), Víťaz Španielskeho pohára: FC Barcelona (1951, 1952, 1953), Athletico Bilbao (1955, 1956), Real Zaragoza (1966), Víťaz Španielskeho Superpohára (Copa Eva Duarte): FC Barcelona (1952, 1953), Víťaz Latinského pohára: FC Barcelona (1952), Víťaz Copa Martini & Rossi: FC Barcelona (1952). Zomrel 14. novembra 1986 v Alcalá de Henares (Španielsko). Uvádzame ho preto, lebo krátkou trénerskou zastávkou tohto trénerského velikána bola aj Prievidza.
7. Mikuláš Schwartz (†)
Narodil sa 11. decembra 1913. V roku 1934 bol členom volejbalového družstva Prievidze, ktoré vyhralo Hlinkov pohár v Ružomberku a v roku 1940 sa stalo dokonca majstrom Slovenska. Okrem volejbalu hral aktívne aj futbal ako hráč ŠOHG Prievidza v rokoch 1941 – 1944. Futbal neopustil a stal sa predsedom prievidzského futbalového klubu v rokoch 1945 – 1950. Zaslúžil sa o vybudovanie štadióna na Žabníku i dotiahnutie Ferdinanda Daučíka za trénera Sokol NV Prievidza v roku 1949. Zanechal cenné spomienky na začiatky futbalu v Prievidzi. Zomrel 14. augusta 1999.
