Rok 2018 patril na Slovensku od začiatku meteorologických meraní k vôbec najteplejším. Počas letných mesiacov spadlo miestami len niekoľko milimetrov zrážok, v čoho dôsledku ľudia na Považí, ale aj v iných regiónoch Slovenska bojovali s nedostatkom vody vo svojich studniach.
O zmene klímy i často chýbajúcom prenose vzduchových más so zrážkami od západu sme sa porozprávali s klimatológom Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavlom Faškom.
Vlaňajší rok bol veľmi suchý, zrážky prichádzali nepravidelne a boli nerovnomerne rozmiestnené, prečo?
- V minulom roku sa často skloňovalo slovíčko ‘sucho,‘ ktoré je výsledkom viacerých faktorov. Dvomi základnými sú teplota vzduchu a atmosférické zrážky, a z nich vyplývajúci výpar. Vedci zaznamenali, že v druhej dekáde 20. storočia sa sucho začalo vyskytovať aj v oblastiach Slovenska, kde bolo dovtedy výnimočným javom. Teraz sa zaznamená prakticky každý rok. Spôsobené je to tým, že teplota vzduchu je vyššia a teplotné podmienky typické pre najjužnejšie oblasti Slovenska zaznamenávame na strednom Považí. V prípade zrážok nastal stav, kedy ich ekosystémy v prírode nedostávajú tak pravidelne ako v minulosti. Naopak, prichádzajú situácie, keď za krátko obdobie spadne veľa zrážok alebo takmer žiadne. Sú to extrémy, ktoré škodia mnohým rastlinám, sucho zle znášajú živočíchy i rastlinstvo zvyknuté na vlhké prostredie, ide hlavne o oblasti severného Slovenska.

Ako znášajú sucho lesné porasty?
- Najjednoduchším príkladom v lesnom ekosystéme sú porasty smreka. Smreky v dôsledku sucha strácajú odolnosť voči škodcom, preto vzniká aj toľko polomov týchto porastov pri veternom počasí.