Prvým pilierom pri znižovaní odpadu je pravidlo ODMIETNI (z angl. refuse). Ľudovo povedané, neber si, čo nepotrebuješ, aby si sa o to nemusel starať. A nemusel riešiť, čo s tým, keď to doslúži. No dobre, poviete si, ale čo mám vlastne odmietať? Jesť predsa musím, aj oblečenie potrebujem, tak čo?
PREČO JE DOBRÉ BYŤ ZERO WASTE? Čítajte Predovšetkým skúsme povedať „nie“ veciam určeným len na jedno použitie. Sú to jednorazové slamky, poháre a riad, igelitové tašky, ale tiež reklamné predmety a iné lapače prachu, nápoje v plastových fľašiach, nadmerné a zbytočné obaly, tiež veci zadarmo, ktoré nepotrebujeme, stále nové a nové oblečenie, keď nám skrine praskajú vo švíkoch...
Uvedomme si, že vždy, keď si niečo zoberieme, vysielame tým signál dopytu, a teda ponuka bude stále pokračovať.
Dajme jasne najavo, že to chceme inak (napríklad nálepkou na schránke: Nevhadzujte, prosím, reklamné letáky.) Našťastie nás v tom začína podporovať aj legislatíva. Od 1. 1. tohto roku prestali byť voľne prístupné igelitky v obchodoch, sú už spoplatnené, a od 1. 1. 2021 sa v rámci EÚ stanú minulosťou aj spomínané jednorazové plasty a polystyrénové obaly na jedlo.
Samozrejme, na odmietanie musíte byť pripravení psychicky aj fyzicky. Ako odmietač začiatočník sa budete stretávať s nesúhlasnými pohľadmi a komentármi ostatných, s otázkami či dobrými radami. Treba sa vyzbrojiť trpezlivosťou a opakovať si v duchu dôvody, prečo to robíte.
A vysvetľujte, väčšinou ľudia iba nemajú dosť informácií. Niekedy to ide ľahšie – niektoré veci si stačí nezobrať, ako napríklad letáky či brožúry z múzea alebo galérie. Všetky informácie podobných „zariadení“ sú predsa vždy aj na webe.
FOTO: Zberateľské eurobankovky má už Beckov i Čachtice, pribudne Trenčíne i Brezová so Štefánikom Čítajte Inokedy je to ťažšie, ak ide o nechcené alebo nevyžiadané darčeky od rodiny či priateľov. Nechceme sa predsa nikoho dotknúť, no zároveň si nechceme darček vziať. No a niekedy si treba za odmietnutú vec nosiť aj náhradu.
Typickým príkladom sú igelitové tašky a mikroténové vrecká. Ich životnosť je, vzhľadom na dlhý a vôbec nie jednoduchý proces výroby, extrémne krátka, nedajú sa opraviť ani zašiť. Náhrada? Látková taška, ktorú si môžeme kúpiť, ušiť alebo urobiť hoci aj so starého trička (ktoré týmto neskončí na skládke). A namiesto tenkého vrecka na pečivo postačí vrecko zo starej záclony. Kreativite sa naozaj medze nekladú.
Nebojte sa, povedať „nie“ bude stále ľahšie a ľahšie, budete si sami rozhodovať o tom, čo si pustíte do života.
A to je tá sloboda. Prv než si niečo vezmete/kúpite, skúste použiť ,čo už máte, požičať si to od rodiny alebo priateľov, vyrobiť alebo prerobiť či kúpiť z druhej ruky.
Nebudeme tak zbytočne míňať zdroje a následne produkovať odpad. A naučíme sa redukovať veci, čo vlastníme.
ZUZANA VAKOŠOVÁ,
ZERO WASTE TRENČÍN
Autor: Zuzana Vakošová
