PRIEVIDZA. Uplynulý piatok zorganizovali MY Hornonitrianske noviny ďalšiu z diskusii MY S VAMI. Témou bola tvorba Akčného plánu transformácie hornej Nitry.
Cieľom diskusie bolo vysvetliť ľuďom v regióne, o čom vlastne akčný plán je a čo má dosiahnuť. Diskusiu sme vysielali v priamom prenose prostredníctvom našej facebookovej stránky a na našom webe. Video tam nájdete aj dnes.
HOSTIA DISKUSIE
- Ing. Ladislav Šimko, riaditeľ odboru prierezových priorít, sekcia CKO, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu SR
- Ing. Jaroslav Baška, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja
- Ing. Vojtech Čičmanec, starosta obce Kocurany, predseda Združenia miest a obcí hornej Nitry
- Ing. Rastislav Januščák, predseda Dozornej rady Hornonitrianskych baní Prievidza, a. s., riaditeľ pre stratégiu a vonkajšie vzťahy
Podujatie moderovali šéfredaktor MY Trenčianskych novín Andrej Luprich a odborník z prostredia samosprávy Martin Mokrý.
Prvá otázka smerovala na Ladislava Šimka, ktorý mal vysvetliť, o čom akčný plán je. Túto problematiku sme rozobrali v samostatnom článku. Rozhovor s Magdalénou Hájekovou a Zuzanou Nádaskou z odboru prierezových priorít Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu nájdete na našom webe už v piatok.
Ďalší samostatný rozhovor sme pripravili s predsedom Združenia miest a obcí hornej Nitry Vojtechom Čičmancom, ktorý predstavil pohľad samospráv na transformáciu regiónu. Porozprával aj o tom, ako sa združenie zapája do tvorby akčného plánu. Na webe si ho prečítate vo štvrtok.

Najväčší okres
Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja v diskusii zdôraznil, že okres Prievidza je najväčším okresom v kraji. Platí to z hľadiska rozlohy aj počtu obyvateľov.
„Za posledných desať rokov bol najväčší úbytok počtu obyvateľov v rámci celého kraja práve tu, na hornej Nitre. Nie je nám ľahostajné, čo bude s regiónom hornej Nitry a ako bude prebiehať transformácia,“ povedal Jaroslav Baška. Podotkol, že transformácia musí byť riadený proces.
„Nie je jednoduché transformovať uhoľný región, verejný priemysel. Bude to stáť veľa peňažných prostriedkov,“ pokračoval Baška. Za dôležité považuje, aby si po útlme banskej činnosti každý baník našiel novú prácu.

Postupné prepúšťanie
K tejto téme sa vyjadril aj zástupca Hornonitrianskych baní Rastislav Januščák.
„My už v tomto roku a v nasledujúcich rokoch budeme postupne znižovať a musíme postupne znižovať ťažbu z hľadiska toho, že nebude taká spotreba,“ naznačil.
Reagoval tak na to, že vláda skrátila platnosť všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý podporoval výrobu elektriny v nováckej elektrárni z uhlia.
S týmto krokom súvisí aj postupná optimalizácia stavu zamestnancov. „Ako najvážnejší problém vnímame to, že znižovanie stavov zamestnancov predbieha samotnú transformáciu,“ ozrejmil Januščák.

Podľa neho tvorcovia akčné plánu nie celkom pochopili túto situáciu. „Mysleli si, že do roku 2023 máme relatívne dosť času. A že v tom roku 2023 príde k nejakému skoku a vtedy budeme potrebovať umiestňovať ľudí,“ načrtol Januščák.
Preto budú musieť dopracovať tento materiál a vystihnúť podmienky tohto procesu.
Dôležitou informáciu bolo, že bane už v tomto roku pravidelne znižujú stavy zamestnancov.
„Skoro každý mesiac prepúšťame 29 ľudí,“ vyčíslil. Nejde tak o hromadné prepúšťanie, za ktoré sa považuje prepustenie viac ako tridsiatich ľudí naraz. „V budúcom roku ideme znižovať produkciu o viac ako dvadsať percent. Spoločnosť na to musí reagovať,“ poukázal. Preto bane musia reagovať na aktuálnu verziu akčného plánu a zapracovať tam tieto pripomienky.

Budovanie infraštruktúry
Diskutujúci sa zhodli, že pre hornú Nitru je nevyhnutné budovanie infraštruktúry. Tejto problematika sa venuje akčný plán v rámci priority ´Mobilita a prepojenosť regiónu´.
Prednedávnom na zasadaní vlády, keď sa robili realokácie v rámci operačných programov, Jaroslav Baška poukázal na to, že na projektovú prípravu niektorých častí rýchlostnej cesty R2 bude vyčlenených 17 miliónov eur. Tento krok vláda schválila na svojom rokovaní. Na výstavbu prvej etapy obchvatu Prievidze vláda plánuje použiť 20 miliónov eur.
„Ďalších 21 miliónov eur ide na rekonštrukciu neslávne známej panelovej cesty I/9 v úseku Chocholná – Mníchova Lehota,“ uviedol Baška. Posledný spomínaný projekt je podľa neho najviac spracovaný.
„Robí sa majetkovoprávne usporiadanie,“ načrtol Baška. Túto cestu rieši Slovenská správa ciest. Príprava rýchlostnej cesty R2 je v gescii Národnej diaľničnej spoločnosti.

„Za Trenčiansky samosprávny kraj sme dávali k akčnému plánu pripomienky, že nositeľmi týchto projektov by mali byť ministerstvá, v tomto prípade ministerstvo dopravy. Dúfame, že toto bude do akčného plánu zapracované,“ dodal Jaroslav Baška.
Celý videozáznam z diskusie, počas ktorej sa hostia vyjadrovali k viacerým témam, nájdete na spravodajskom webe www.myhornanitra.sme.sk.