Musí za zohýnať a nohy mu pretŕčajú z postele. Najvyšší volejbalista verí v majstrovský titul

Perina ho nezakryje a spávať musí so skrčenými nohami. Filip Mačuha prezradil zaujímavosti zo svojho súkromia, ale aj športové ambície.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Stretol sa s korupciou u detí. Za zúfalú situáciu v slovenskom športe môžu politici, tvrdí bývalý reprezentant Čítajte 

Ste rodákom z Prievidze, preto zrejme po ničom inom ako titule s kohútmi netúžite.

– Áno, presne tak. Keďže mi to minulý rok v Nitre nevyšlo a zo zlata sa tešili aj niektorí moji terajší spoluhráči z Prievidze, motivácia bude ešte väčšia. Bol by som veľmi rád, keby sa nám podarilo zopakovať to, čo im vyšlo minulý rok.

Ako vidíte vaše šance?

– Myslím si, že sme veľmi dobrý kolektív, a preto sa nebojím povedať, že určite máme na to získať titul. Posledné zápasy s Košicami nevyšli podľa našich predstáv a dosť nás potrápili, ale viem, že sme sa odvtedy zlepšili a že máme na to ich zdolať.

Čomu sa musíte vyvarovať?

– Z môjho pohľadu by sme sa mali vyvarovať hlavne návalom chýb, ktoré často prichádzajú zrejme pre nedostatok koncentrácie. Väčšinou sa nám to v zápase potom nepekne vypomstí šnúrou bodov pre súpera. Inak si myslím, že je všetko v poriadku.

Ako ste sa vlastne dostali k volejbalu?

– Rodičia ma vždy viedli k tomu, aby som športoval, za čo som im nesmierne vďačný. K volejbalu som sa ale nedostal hneď. Začal som rôznymi inými športmi ešte ako malý, kedy som hľadal, ktorý šport ma vlastne zaujme. Prešiel som si tenisom, hokejom, plávaním, dokonca aj týždňovým trénovaním basketbalu, až som sa nakoniec dostal k volejbalu. Môj ocino totižto tiež hrával volejbal, tak mi dal návrh, či by som ho nechcel vyskúšať. Volejbal sa mi razom zapáčil, aj keď začiatky boli veľmi ťažké.

Aké máte ciele?

– Mojimi cieľmi je, aby som úspešne skončil bakalára a neskôr aj magistra na Slovenskej zdravotníckej univerzite so sídlom v Banskej Bystrici, kde momentálne študujem fyzio-terapiu a som v prvom ročníku. Potom by som sa veľmi rád dostal hrať volejbal niekam do zahraničia a postupne si budoval volejbalovú kariéru a popritom určite aj kariéru fyzioterapeuta, keďže to spolu úzko súvisí a zaujíma ma to. Najradšej by som sa vo vrchole svojej kariéry dostal niekam do Talianska.

Máte vyše dva metre. Zažili ste pre vašu výšku niečo bizarné?

– Veľmi často ma zastavia ľudia na ulici a pýtajú sa ma, koľko meriam a či hrám basketbal. Ešte sa mi stáva, že ľudia nevedia predýchať, keď idem popod zárubňu a myslia si, že si udriem hlavu a potom ma ľutujú, že sa musím stále zohýnať v každých dverách. Ale už som si na to zvykol a veľmi rád s ľuďmi o tom zavtipkujem a zasmejem sa.

Ako spávate v hotelovej izbe, keď také veľké postele nemajú?

– Toto je otázka, ktorú tiež často dostávam. Pokiaľ by sa ma na to ľudia nepýtali, tak by som nad tým ani nikdy nerozmýšľal, pretože spávam s pokrčenými nohami alebo mi pretŕčajú z postele von a spí sa mi tak parádne. Skôr mi niekedy robí problém, že sa nedokážem celý zakryť perinou, tak sa musím rozhodnúť, či chcem mať zakryté nohy alebo vrch.

Volejbalisti Prievidze túžia po titule. (zdroj: archív - Ivan Valko)

Aké problémy vám ešte spôsobuje vaša výška?

– Som s ňou vo väčšine prípadov spokojný. Občas sa mi ale stane, že si udriem hlavu v autobuse alebo aj v električke. A ešte mi trochu prekáža miesto v autobuse na nohy a v lietadle takisto. Často si tiež nemôžem kúpiť hocijaké oblečenie, ktoré sa mi páči, lebo nie je dostatočne dlhé. Nemám tiež, paradoxne, veľmi rád výšky, takže moja výška mi len prilieva benzín do ohňa.

Naopak, aké sú vaše výhody?

– Veľkou výhodou je, že všade dočiahnem a všetko vždy vidím. Ďalej mám tiež rád svoju výšku preto, že sa mi často prihovoria náhodní ľudia na ulici a rád sa s hocikým vždy porozprávam. A pri volejbale je tá výška na nezaplatenie, je to pre mňa veľká výhoda.

Aký je váš volejbalový vzor?

– Obdivujem Wilfreda Leóna a Matta Andersona.

Máte nejaký sen?

– Mojím veľkým snom je precestovať Áziu, pretože ma zaujíma ich kultúra a tiež tradičná čínska medicína. Rád by som sa išiel pozrieť do Tibetu a okolia Himalájí.

Čo vás ešte baví okrem volejbalu? Prezraďte nejaké pikošky o sebe...

– Baví ma cestovať, spoznávať nové miesta, nových ľudí, rád trávim čas s kamarátmi. Zaujímajú ma poznatky a metódy ohľadom fyzioterapie, baví ma cvičiť a testovať tieto metódy aj na mne, aj keď sa do toho ešte úplne nevyznám.

A pikošky? To je napríklad to, že si potrpím na kúpu tenisiek a celkovo topánok, ktoré sa mi páčia a som ochotný za to dať dosť peňazí.

V akcii. (zdroj: archív - Ivan Valko)

Čo rád jete, máte priateľku?

– Málokedy nájdem niečo, čo mi nechutí. Najviac obľubujem cestoviny, zemiakové pirohy od mojej babky, halušky a dobrý šťavnatý steak so zeleninou. Priateľku momentálne nemám, ale rád by som mal, lenže je to teraz náročné časovo hlavne kvôli škole a volejbalu a nemohol by som sa jej dostatočne venovať.

Aké je vaše záverečné slovo pred finále?

– Držte nám palce, nezabudnite nás prísť povzbudiť, pretože vaša podpora sa cení najviac a je to pre nás veľká pomoc, keď sa darí,ale aj keď sa nedarí.

Verím, že našich divákov nesklameme a dotiahneme finále do úspešného konca.