TRENČÍN. V starovekých kultúrach boli sviatky jari spojené s predstavou o znovuzrodení významných božstiev, Persefony, Dionýza, Demetry a iných. Oslavu zmŕtvychvstania prevzalo i kresťanstvo a začlenilo ho do obdobia veľkonočných sviatkov.
Po tieto dni si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Predobrazom kresťanskej Veľkej noci boli židovské jarné sviatky pesah, pri ktorých bolo obradným pokrmom jahňa a nekvasený chlieb. Aj sviatky pesah sa konali po prvom splne Mesiaca, ktorý nasledoval po jarnej rovnodennosti.
Sviatky hojnosti
„V tradičnej kultúre sú s veľkonočným týždňom späté obyčaje, ktoré sú súčasťou jarného cyklu, s úkonmi vegetatívnej, ochrannej, zdravotnopreventívnej a hygienickej mágie. Zvyky boli zamerané predovšetkým na zabezpečenie prosperity a hojnosti. Časté bolo obradné kúpanie sa ľudí na potoku s magicko-očistným účinkom, neskôr so zdravotno-preventívnym významom,“ povedala etnologička Mária Mizeráková.
Počas celého veľkonočného týždňa sa varili výlučne pôstne jedlá z mladej zeleniny (šťaveľ, kapusta, špenát) a cestoviny s makom alebo medom na zabezpečenie bohatej úrody v nastávajúcom roku.
„Poverové príkazy usmerňovali pracovnú aktivitu a rôzne úkony týkajúce sa hospodárstva, dodržiavali sa zákazy vykonávať určité úkony v tieto dni. Nepodsádzala sa hydina, lebo by sa nevydarila. Verilo sa, že pri čítaní pašií sa otvárajú poklady zakopané v zemi,“ vysvetľuje Mizeráková. Symboly: voda, zeleň, vajíčka, kraslice, odmena za vyšibanie, si dodnes uchovávajú svoju znakovú funkciu nositeľov a sprostredkovateľov nového života a zdravia.
Veľkonočný týždeň
Celý týždeň bol v znamení upratovania a čistenia domu, aby sa z príbytkov vypudili všetky zlé, nečisté sily. S týmto týždňom súvisel aj začiatok zberu liečivých rastlín.
„Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, je to posledná pôstna nedeľa utrpenia Pána, ked Kristus vošiel do Jeruzalema oslavovaný davom,“ vysvetľuje Mizeráková. V kostoloch sa posväcujú bahniatka, ktoré si ľudia odnášajú domov ako posvätnú vec a dávajú do vázy. V minulosti ich zakladali na obrazy, zapichovali do trámov, dávali ich aj do poľa či maštale. Spievajú sa pašie (latinsky passio – utrpenie) – časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie.
„Počas Zeleného štvrtka v kostoloch prestávajú zvoniť zvony, na znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče,“ povedala Mizeráková. V obciach Podolie a Korytné sa na Zelený štvrtok varili púpavové alebo žihľavové listy, alebo takzvaná zatázaná polievka. Nevykonávali sa fyzicky namáhavé práce. V tento deň sa prvýkrát vyháňal na pašu dobytok.
Veľký piatok je deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. Dodržiava sa pôst. „V domácnostiach sa varila ocetková polievka a všetci sa už pred východom slnka umývali v potoku a modlili sa, lebo Kristus Pán prechádzal cez potok Cedron. Brodili sa kone a obradným spôsobom sa umýval drevený kuchynský riad. Potom sa popolievalo a pozametalo okolie potoka a poliali ulice.“
Veľké prípravy
Na Bielu sobotu sa piekli koláče, no jesť sa nemohli, lebo pôst ešte trval a išlo sa na poklonu do kostola k Božiemu hrobu. Mládenci si krátili čas pletením šibákov.
„Chlapci behali po dome s rapkáčmi, aby hlukom vyhnali hmyz. Pri odväzovaní zvonov triasli v záhrade stromy, aby dobre rodili,“ povedala Mizeráková.
Vo Veľkonočnú nedeľu sa zachovával prísny pôst. Nedeľný obed pozostával z hovädzej polievky so slížmi, z polievkového mäsa s omáčkou a parenými zemiakmi, neskôr s knedľou. Večer bola prvá zábava po pôstnom období,“ dodala Mizeráková.
Čas šibačky
S Veľkonočným pondelkom sa spájajú obyčaje kúpania, oblievania vodou a šibania dievčat a žien veľkonočným korbáčom z čerstvých prútikov. Magický význam šibania vŕbovými prútmi súvisel s vierou v plodonosnú a životodarnú silu vegetácie, kúpačky vodou mali zabezpečiť zdravie a krásu. V niektorých dedinách už od polnoci alebo skorého rána chodili mládenci v hlúčikoch po domoch, kde boli dospelé dievčatá.
„Tie ich pohostili a odmenili varenými vajíčkami niekde i zdobenými, čiže kraslicami, koláčmi, vínom alebo pálenkou a peniazmi. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeže a symbolizovali plodnosť. Večer usporiadali mládenci z vyzbieraných peňazí tanečnú zábavu, na ktorú pozvali aj dievky,“ povedal osemdesiatnik z Podolia.
Kúpačka na dedine
Veľkonočný pondelok bol pre každú dedinu na Slovensku v znamení šibačky a oblievačky. „Každý chlapec z dediny mal korbáč upletený z vŕbových prútikov, ktoré si narezali okolo rieky. Tam boli také staršie veľké vŕby a naplietli z nich korbáče a išli šibať. Mali tam aj mašle pouväzované,“ povedala 92-ročná Vincencia Žužiová z Dolnej Súče. Často však kúpači museli dievčatá hľadať.
„Dievčatá boli schované aj hore na povale, podaktoré sa ukryli aj za komín, no tam ich ľahko našli.“ Veľakrát chlapcom dievčatá oblievanie oplatili. „My sme sa schovali hore nad komoru, trošku na poschodí a chlapci, keď už išli hore schodkami, každý s kýblikom v ruke plnom vody, nás hľadali. No ale my sme otvorili okienko a prvé ich rýchlo obliali, keď odomykali dvere,“ spomína na roky mladosti pani Žužiová.
Dozvuky kúpačky a šibačky boli v utorok, keď dievčatá na ulici oblievali a vyšibali každého muža, ktorého stretli.
