BRATISLAVA. - Poprava desiatich členov skupiny
pápayovcov v Dunajskej Strede pred 20 rokmi bola najmasovejšou
vraždou nielen v histórii československej alebo slovenskej
kriminalistiky. Povedal bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg generál Jaroslav Ivor.
V pondelok uplynie presne 20 rokov od hromadnej vraždy
desiatich členov gangu v bare Fontána v Dunajskej Strede, kde bol
vtedy zastrelený aj šéf skupiny Tibor Pápay alias Papa Joe. "
Tento prípad spred dvadsiatich rokov bol určite najmasovejšou vraždou
nielen v histórii československej alebo slovenskej kriminalistiky,
a to platí dodnes. Ja som bol na mieste činu a ako prvý dojem, ktorý
som z toho mal, sa mi vynorili obrázky z gangsterských vojen v čase
prohibície v Spojených štátoch amerických.
To bol ten môj prvý dojem, ktorý som z toho mal a ktorý zostal, že či také niečo je možné aj
v Európe a na Slovensku zvlášť," spomenul si Ivor. Ako ďalej zdôraznil "90. roky minulého storočia u nás na Slovensku boli charakteristické masívnym prienikom organizovaného zločinu nielen zo zahraničia, ale aj vznikom organizovaných skupín z nášho kriminálneho prostredia."
"Pritom treba povedať, že týmto skupinám sa darilo z viacerých
dôvodov. Okrem iného aj preto, že naša legislatíva nebola pripravená
pružne a efektívne reagovať na tieto nové formy kriminality. Ďalej
najmä preto, že organizovaný zločin si začal budovať svoje zázemie
tak, že kontakty s niektorými vtedajšími príslušníkmi polície, ale
najmä Slovenskej informačnej služby, boli budované s cieľom obranných
aktivít, aby teda znemožnili odhalenie a efektívne stíhanie členov
týchto organizovaných skupín," povedal bývalý šéf slovenských
kriminalistov, ktorý v minulosti riešil desiatky závažných vrážd
a káuz.
Podľa Ivora boli 90. roky na Slovensku charakteristické aj
značnou brutalitou. "Brutalita bola jednak dovnútra organizované
skupiny si vedeli urobiť poriadok so svojimi členmi. Tam ten zákon
mlčanlivosti - omerty - platil jednoznačne. Každý, kto by sa
spriečil, bol potrestaný smrťou. Rovnaká bola aj situácia s bielymi
koňmi, ktorí keď poslúžili, tak boli likvidovaní. A nakoniec navzájom
tieto skupiny viedli boj o teritória, o nadvládu nad určitými
teritóriami a tie spôsoby likvidovania, či už teda šéfov skupín,
bossov skupín, alebo ďalších príslušníkov skupín boli nevyberané,
agresívne. Jednoducho prostriedky, ktoré boli používané, boli
mimoriadne agresívne a brutálne," povedal Ivor.
Na otázku, ako by prirovnal "divoké 90. roky" so súčasnosťou,
pre TASR uviedol: "Samozrejme, tá kriminalita sa postupom času aj
u nás menila. Môžeme hovoriť o určitom znížení kriminality
v absolútnych číslach. Môžeme hovoriť o tom, že kriminalita zásadne
zmenila svoje formy a je značne sofistikovanejšia. Kriminalita sa
zmenila z foriem násilného, brutálneho zločinu na formy ekonomickej
kriminality, mimoriadne náročné na odhaľovanie a dokazovanie".
Ivor reagoval aj na otázku, ako sa slovenskí kriminalisti
vyrovnávajú nielen s aktuálnou situáciou v oblasti organizovaného
zločinu, a ako postupne riešia aj staré prípady. "Vtedy to bol stav,
ktorý som spomínal, že ten rešpekt a autorita bola budovaná
v jednotlivých skupinách veľmi násilnými a brutálnymi spôsobmi a to
boli aj obmedzené možnosti na odhaľovanie a získavanie dôkazov zo
strany polície proti tým skupinám. Veď aj v súčasnosti sa nachádzajú
rôzne mŕtvoly, ktoré boli pozostatkom bojov organizovaných skupín.
Alebo sa začínajú získavať dôkazy o pravých páchateľov týchto
brutálnych zločinov".
"To je dané tým, že máme legislatívu, ktorá nám to umožňuje,
najmä inštitút spolupracujúceho obvineného alebo takzvaného korunného
svedka. Mnohí príslušníci podsvetia to začínajú využívať najmä vo
svoj prospech a rozprávať o tom, čo sa stalo niekedy pred
desiatimi-dvadsiatimi rokmi," zdôraznil na záver Ivor.
Do obľúbeného baru pápayovcov Fontána v Dunajskej Strede vtrhli
25. marca 1999 po 19.15 h traja maskovaní muži - falošní policajti
- a v priebehu niekoľkých minút postrieľali desať mužov. Na mieste
zahynulo deväť osôb, desiata obeť zomrela neskôr v nemocnici. Obeťami
boli členovia miestnej mafie a boss dunajskostredského podsvetia
a údajný vodca slovenského podsvetia Pápay, ktorý bol kedysi
zápasníkom a pracoval pre bývalého šéfa slovenského podsvetia
Miroslava Sýkoru. Pápay sa dostal na slobodu z väzenia po udelení
amnestie exprezidentom Václavom Havlom. Pápayovci prišli do baru
údajne hrať karty, no viaceré zdroje uvádzali, že ich všetkých na
stretnutie vylákali.
Obvinenými boli v tejto kauze hromadnej vraždy bratia Csaba
a Szilárd Raiszovci, Árpád Szamaránszky a údajný objednávateľ vraždy
Lájos Sátor. Ďalším z aktérov kauzy vyvraždeného pápayovského gangu
bol Andrej Reisz. Všetci sa napokon stratili bez stopy okrem Arpáda
Szamaránszkeho, ktorý zahynul v roku 2005 pri autonehode. V októbri
2011 Krajský súd v Trnave zastavil trestné stíhanie bratov Szilárda
a Csabu Raiszovcov, ktorí boli obžalovaní z podielu prípravy
vyvraždenia gangu pápayovcov, keďže súrodenci zomreli.
V marci 2011 masmédiá na Slovensku priniesli správu, že
v spustnutom areáli družstva v osade Čófta súčasti Dunajskej Stredy
sa našli telesné pozostatky dvoch mužov. Malo ísť o telá nezvestných
bratov Csabu a Szilárda Raiszovcov, ktorí figurovali v najväčšej
mafiánskej poprave v SR. Z ich vraždy v tom istom roku polícia
obvinila Sátora, ktorý bol vtedy v policajnom pátraní.
