Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Extra diskusia po festivale Jeden svet predstaví Juraja Mesíka už dnes

Juraj Mesík bude mať doobeda prezentáciu a diskusiu na dvoch stredných školách v Prievidzi a podvečer bude debata aj pre verejnosť o 17: 30 v Art Pointe.

Juraj Mesík.Juraj Mesík. (Zdroj: Archív JM)

PRIEVIDZA. Po úspešnom 12. ročníku filmového festivalu Jeden svet sa jeho organizátori rozhodli pridať bonusové podujatie. Bude ním diskusia s aktivistom a analytikom globálnych rizík Jurajom Mesíkom.

Juraj je absolventom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. Bol aktívny v ekologickom hnutí, organizácia Ekotrend, ktorú viedol, bola v roku 1985 rozpustená komunistickou Štátnou bezpečnosťou. Po Novembri 1989 bol poslancom Federálneho zhromaždenia a zakladajúcim predsedom Strany zelených na Slovensku. Do roku 2002 bol riaditeľom Nadácie Ekopolis a pôsobil v správnych radách viacerých mimovládnych organizácií. V rokoch 2003 až 2008 pracoval ako špecialista v Svetovej banke vo Washingtone na projektoch v Tanzánii, Nigérii, Moldavsku, Thajsku a v ďalších rozvojových krajinách.

Skryť Vypnúť reklamu

Prednášal o globálnych výzvach a rizikách na Univerzite Komenského v Bratislave a na Palackého univerzite v Olomouci. Komentátor, publicista, autor dvoch kníh a otec troch synov. Aj pre Juraja Mesíka sme si pripravili tri otázky.

Prečítajte si tiež: Filmový festival Jeden svet bude aj o ekológii Čítajte 

Čo vám ako prvé napadne, keď počujete „ťažba uhlia na hornej Nitre“?

Dotácie. Alobalové brikety. Bezohľadná túžba po majetku. Hlúposť a ľahostajnosť k svetu a k budúcnosti, vrátane budúcnosti vlastných detí. Naivná predstava, že majetok naše deti uchráni pred dôsledkami zločinov, ktoré dnes páchame.
S ohľadom na zásoby potravín, ktoré skladujete pre prípad núdze, by vás niektorí možno označili ako „katastrofistu“.

Prečítajte si tiež: Na filmovom festivale Jeden svet bude diskutovať aj novinár Marek Vagovič Čítajte 

Čo považujete za najväčšiu hrozbu pre našu spoločnosť? A líšia sa hrozba pre ľudí od hrozby pre faunu a flóru či planétu Zem ako celok?

To sú otázky na knihu. Katastrofy sú neodvratnou súčasťou dejín a nevyhnú sa ani dnešným ľuďom – len pár tisíc kilometrov od nás ich prebieha niekoľko – takže byť „katastrofistom“ znamená len byť realistom. Za najväčšiu hrozbu pre Slovákov a Slovenky považujem ľahostajnosť a hlúposť: tie zvyšujú nielen riziko a dôsledky katastrof, ale aj riziko, že keď nastanú skutočné problémy, ľahko skĺznu k násiliu na iných ľuďoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Existuje však aj celý rad globálnych rizík, na ktorých sa podieľame len máličko alebo vôbec, napriek tomu nás môžu zvalcovať. Niektoré – epidémie, solárne búrky či výbuchy sopiek – sú prírodného charakteru, iné – riziko vojen alebo zrútenia klimatického systému – vytvárajú ľudia. Niektoré sú len hrozbou pre ľudí – napríklad veľké geomagnetické búrky schopné knockoutovať technickú civilizáciu by boli pre prírodu asi spásou – iné, napríklad zmeny klímy – už dnes masovo zabíjajú faunu a flóru po celej planéte, ale životov ľudí sa ešte dotýkajú len zľahka a nežne.

Prečítajte si tiež: Známe obchodné centrum v Prievidzi museli evakuovať, došlo v ňom k požiaru (+FOTO) Čítajte 

Na festivale Jeden svet sme viackrát spomínali klimatické zmeny. Prečo je táto téma dôležitá a mali by sme sa o ňu zaujímať? A čo môžeme spraviť ako bežní občania pre zlepšenie klímy?

Z mnohých dôvodov. Prebiehajúce zmeny klímy sú čisto a nespochybniteľne dielom ľudských rúk a našej nenásytnosti – nesieme teda za ne zodpovednosť. Svoj diel každý-každulinký z nás: nie je to „niekto iný“, kto za to môže, sme to my všetci svojou spotrebou. Je to tiež dielo, ktoré už dnes má, ale ešte len skutočne bude mať rýchlo sa zhoršujúce ničivé dôsledky pre celý svet – svet prírody aj svet ľudí. Osobne sa domnievam, že v priebehu pár desiatok rokov spôsobia úplnú destabilizáciu a zrejme zrútenie súčasnej civilizácie a smrť stoviek miliónov až miliárd ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo? Všetky civilizácie v ľudských dejinách fungovali v stabilnom klimatickom režime o 1 C chladnejšom ako je dnes – či dokáže civilizácia fungovať vo svete, ktorý je už dnes o 1 C teplejší, a onedlho bude teplejší o 2-3 a zrejme aj viac stupňov, to nevieme. V to len slepo veríme, aby sme mohli klímu ďalej ničiť bez výčitiek svedomia, tak ako nám káže reklama a túžba konzumovať.

Každý z nás môže prispieť k zmene klímy tým, že zníži svoju spotrebu energie a materiálov, že sa rozhodne menej zarábať, menej cestovať, nejesť mäso a podobne. Rovnako – a možno ešte dôležitejšie – môže každý z nás prispieť občianskym angažovaním sa – tlakom na vlády, aby sme bezodkladne prestali spaľovať všetky fosílne palivá, teda uhlie, ropu aj zemný plyn. A plne prešli výlučne na obnoviteľné zdroje energie. Technicky je to možné – ale majitelia baní chcú ďalej ťažiť dotácie na ťažbu, rafinérie chcú rafinovať ropu, Volks-wagen predávať svoje špinavé dieselové autá.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 590
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 31 074
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 410
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 233
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 770
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 601
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 261
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 831
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 528
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 751
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

ilustračné foto

Mesto Prievidza vytvorí počas víkendu 23. a 24. januára na skríningové testovanie obyvateľstva na ochorenie COVID-19 spolu 25 odberných miest. V článku nájdete aj ich zoznam.

4 h
Ilustračné foto

Najvyššiu mieru nezamestnanosti v Trenčianskom kraji evidovali v decembri v okrese Prievidza.

5 h
Antigénové testovanie na koronavírus SARS-CoV-2.

Handlovská radnica spustila vo štvrtok objednávkový systém na víkendové skríningové testovanie obyvateľstva na ochorenie COVID-19.

5 h
Na stromy už boli pripravené jamy. Po nevôli občanov ich mesto muselo zaplniť zeminou.

Niektorým ľuďom sa nepáči, aké druhy stromov prievidzská samospráva sadila v rámci náhradnej výsadby. Preto pripravili petíciu.

11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

20. jan

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

23 h

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Zoznam miest pribežne dopĺňame.

20. jan

Už ste čítali?