Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Extra diskusia po festivale Jeden svet predstaví Juraja Mesíka už dnes

Juraj Mesík bude mať doobeda prezentáciu a diskusiu na dvoch stredných školách v Prievidzi a podvečer bude debata aj pre verejnosť o 17: 30 v Art Pointe.

Juraj Mesík.Juraj Mesík. (Zdroj: Archív JM)

PRIEVIDZA. Po úspešnom 12. ročníku filmového festivalu Jeden svet sa jeho organizátori rozhodli pridať bonusové podujatie. Bude ním diskusia s aktivistom a analytikom globálnych rizík Jurajom Mesíkom.

Juraj je absolventom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. Bol aktívny v ekologickom hnutí, organizácia Ekotrend, ktorú viedol, bola v roku 1985 rozpustená komunistickou Štátnou bezpečnosťou. Po Novembri 1989 bol poslancom Federálneho zhromaždenia a zakladajúcim predsedom Strany zelených na Slovensku. Do roku 2002 bol riaditeľom Nadácie Ekopolis a pôsobil v správnych radách viacerých mimovládnych organizácií. V rokoch 2003 až 2008 pracoval ako špecialista v Svetovej banke vo Washingtone na projektoch v Tanzánii, Nigérii, Moldavsku, Thajsku a v ďalších rozvojových krajinách.

Skryť Vypnúť reklamu

Prednášal o globálnych výzvach a rizikách na Univerzite Komenského v Bratislave a na Palackého univerzite v Olomouci. Komentátor, publicista, autor dvoch kníh a otec troch synov. Aj pre Juraja Mesíka sme si pripravili tri otázky.

Prečítajte si tiež: Filmový festival Jeden svet bude aj o ekológii Čítajte 

Čo vám ako prvé napadne, keď počujete „ťažba uhlia na hornej Nitre“?

Dotácie. Alobalové brikety. Bezohľadná túžba po majetku. Hlúposť a ľahostajnosť k svetu a k budúcnosti, vrátane budúcnosti vlastných detí. Naivná predstava, že majetok naše deti uchráni pred dôsledkami zločinov, ktoré dnes páchame.
S ohľadom na zásoby potravín, ktoré skladujete pre prípad núdze, by vás niektorí možno označili ako „katastrofistu“.

Prečítajte si tiež: Na filmovom festivale Jeden svet bude diskutovať aj novinár Marek Vagovič Čítajte 

Čo považujete za najväčšiu hrozbu pre našu spoločnosť? A líšia sa hrozba pre ľudí od hrozby pre faunu a flóru či planétu Zem ako celok?

To sú otázky na knihu. Katastrofy sú neodvratnou súčasťou dejín a nevyhnú sa ani dnešným ľuďom – len pár tisíc kilometrov od nás ich prebieha niekoľko – takže byť „katastrofistom“ znamená len byť realistom. Za najväčšiu hrozbu pre Slovákov a Slovenky považujem ľahostajnosť a hlúposť: tie zvyšujú nielen riziko a dôsledky katastrof, ale aj riziko, že keď nastanú skutočné problémy, ľahko skĺznu k násiliu na iných ľuďoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Existuje však aj celý rad globálnych rizík, na ktorých sa podieľame len máličko alebo vôbec, napriek tomu nás môžu zvalcovať. Niektoré – epidémie, solárne búrky či výbuchy sopiek – sú prírodného charakteru, iné – riziko vojen alebo zrútenia klimatického systému – vytvárajú ľudia. Niektoré sú len hrozbou pre ľudí – napríklad veľké geomagnetické búrky schopné knockoutovať technickú civilizáciu by boli pre prírodu asi spásou – iné, napríklad zmeny klímy – už dnes masovo zabíjajú faunu a flóru po celej planéte, ale životov ľudí sa ešte dotýkajú len zľahka a nežne.

Prečítajte si tiež: Známe obchodné centrum v Prievidzi museli evakuovať, došlo v ňom k požiaru (+FOTO) Čítajte 

Na festivale Jeden svet sme viackrát spomínali klimatické zmeny. Prečo je táto téma dôležitá a mali by sme sa o ňu zaujímať? A čo môžeme spraviť ako bežní občania pre zlepšenie klímy?

Z mnohých dôvodov. Prebiehajúce zmeny klímy sú čisto a nespochybniteľne dielom ľudských rúk a našej nenásytnosti – nesieme teda za ne zodpovednosť. Svoj diel každý-každulinký z nás: nie je to „niekto iný“, kto za to môže, sme to my všetci svojou spotrebou. Je to tiež dielo, ktoré už dnes má, ale ešte len skutočne bude mať rýchlo sa zhoršujúce ničivé dôsledky pre celý svet – svet prírody aj svet ľudí. Osobne sa domnievam, že v priebehu pár desiatok rokov spôsobia úplnú destabilizáciu a zrejme zrútenie súčasnej civilizácie a smrť stoviek miliónov až miliárd ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo? Všetky civilizácie v ľudských dejinách fungovali v stabilnom klimatickom režime o 1 C chladnejšom ako je dnes – či dokáže civilizácia fungovať vo svete, ktorý je už dnes o 1 C teplejší, a onedlho bude teplejší o 2-3 a zrejme aj viac stupňov, to nevieme. V to len slepo veríme, aby sme mohli klímu ďalej ničiť bez výčitiek svedomia, tak ako nám káže reklama a túžba konzumovať.

Každý z nás môže prispieť k zmene klímy tým, že zníži svoju spotrebu energie a materiálov, že sa rozhodne menej zarábať, menej cestovať, nejesť mäso a podobne. Rovnako – a možno ešte dôležitejšie – môže každý z nás prispieť občianskym angažovaním sa – tlakom na vlády, aby sme bezodkladne prestali spaľovať všetky fosílne palivá, teda uhlie, ropu aj zemný plyn. A plne prešli výlučne na obnoviteľné zdroje energie. Technicky je to možné – ale majitelia baní chcú ďalej ťažiť dotácie na ťažbu, rafinérie chcú rafinovať ropu, Volks-wagen predávať svoje špinavé dieselové autá.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  2. Bezbariérové vozidlo
  3. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  4. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Zelená Bratislava
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Ruža zmeny
  9. Úpravy automobilov pre ZŤP
  10. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 785
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 148
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 780
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 727
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 239
  6. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 735
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 10 075
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 104
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 079
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 975
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Handlovská samospráva finančne podporí šport i kultúru

Handlovská samospráva finančne podporí amatérsky šport i kultúru.

Cievni chirurgovia v Handlovej ročne operujú viac ako 600 pacientov s varixami

Cievni chirurgovia z handlovskej nemocnice ročne operujú viac ako 600 pacientov s kŕčovými žilami.

Ambulantní lekári žiadajú lepšie informácie

Zväz ambulantných lekárov vyzval ministerstvo zdravotníctva, aby zjednotili pravidlá a informovali verejnosť.

ilustračná foto

Útočíme na prvé miesto, hovorí kanonier Novák Peter Botka

Boj o prvenstvo v majstrovstvách oblasti chce zamotať aj novácka Iskra.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?