TRENČIANSKE TEPLICE. Nezlomná umelecká vôľa posúva Jaroslava Čárskeho čoraz ďalej. Z amatérskeho fotografa sa stal autor, ktorému zábery môžu závidieť aj mnohí profíci. Desať ročníkov prežitých na filmovom festivale Art Film, pätnásť účastí na finálových súťažiach medzi najkrajšími dievčatami Slovenska, stretnutia s najväčšími cyklistickými legendami sveta počas Tour de France.
Ale aj osobné stretnutia s holandským kráľom a kráľovnou, ktorých fotografoval a oni mu potriasli rukou. Jara Čárskeho si bez fotoaparátu a objektívov už nedokážeme ani predstaviť.
Po jeho odchode do Holandska ostal okrem fotoaparátu navždy spojený aj s maliarskym plátnom, paletou a pestrými farbami. Kombináciou fotografií a obrazov upútal aj na viacerých výstavách v rodnej vlasti.

Jaro, teba strata zamestnania po umeleckej stránke vlastne posunula podstatne ďalej. Holandsko ti pomohlo otvoriť novú inšpiratívnu krajinu, ktorú si zachytil na množstve fotografií i obrazov rôznych žánrov. Čo sa stalo s tvojou prácou doma?
– Ja som robil majstra odborného výcviku na učilišti v Hodoníne. Pätnásť rokov som učil budúcich mäsiarov teóriu i prax. Ubúdalo však učňov, o toto povolanie nebol záujem a v škole sme dostali preto výpoveď. Znižovali sa stavy a zrušil sa celý učebný odbor. Nebolo koho učiť. V Anglicku a potom v Holandsku od roku 2007 sa venujem mäsiarstvu vo veľkom závode. Odišiel som za prácou z Holíča, kde som žil. Fotografovanie a maľovanie je v cudzine pre mňa počas víkendov veľký relax. Chodím často fotiť aj cyklistiku, ktorá v Holandsku, našťastie, býva v nedeľu.

Strata práce ťa vyhnala najprv do Veľkej Británie a potom do Holandska. Ktorá krajina je ti bližšia?
– Do anglického Bristolu som odišiel robiť mäsiara v roku 2006. Po polroku som odišiel do Holandska. V meste Helmond neďaleko Eindhovenu som od roku 2007. Anglicko je honor. Honosná krajina s katedrálami a veľkými kostolmi. Holandsko mi pripomína veľkú dedinu. Človek otvorí dvere a je v kravíne. Lesy, polia, lúky, ovce, kravy, kone, kozy a, samozrejme, neodmysliteľné tulipány, gladioly a veterné mlyny. Tráva je tam zelená aj počas zimy. Mrazy tam nie sú také silné ako u nás.
Už v Anglicku si sa aktívne venoval fotografovaniu. V Holandsku k tomu pribudla aj maľba.
– Hoci to neboli úplné začiatky v maľbe, maľovanie ma v Holandsku popri fotografovaní úplne uchvátilo. Uchvátila ma maľba veterných mlynov, ale aj portréty ľudí. Fotografujem modelku, zapáči sa mi, a potom maľujem aj jej portrét. Abstraktné umenie ma nezaujíma. A veľmi ma teší, že jeden z mojich obrazov, zimnú holandskú krajinu, má vo svojej zbierke aj náš súčasný prezident Andrej Kiska.