Ako hodnotíte nedávno skončenú sezónu 2018/19?
Mladší žiaci aj kadeti bodovali v súbojoch s Banskou Bystricou Čítajte – Už pred začiatkom ročníka sme vedeli, že nás nečaká nič ľahké. Umocnené to bolo aj na prvom zasadnutí klubov, kde sme si odhlasovali model súťaže, v ktorom bolo jasne dané, že do play-off sa túto sezónu pozrú iba štyri najlepšie mužstva z našej skupiny. Aj preto sme vôbec prvýkrát pristúpili na možnosť, aby sme chlapcom, ktorí mali záujem sa pripravovať spoločne, túto alternatívu aj ponúkli, za čo patri vďaka trénerovi Žemberovi a jeho asistentovi Róbertovi Karšayovi, ktorí obetovali svoj voľný čas, aby sa niečo podobné mohlo uskutočniť.
Toto však bola len špička ľadovca preto, aby sa vôbec mohol seniorský hokej v Prievidzi túto sezónu hrať. Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, koľko úsilia a hlavne finančných prostriedkov si vyžaduje štandard, ktorý sa snažíme rok čo rok chlapcom vytvoriť, aby sme ich aspoň nejakým spôsobom motivovali hájiť naše farby.
Komu za to môžete ďakovať?
– Obrovská vďaka patrí každému jednému nášmu partnerovi, ktorý nás podporil či už finančne, alebo iným nemenej dôležitým spôsobom. S odstupom času môžem povedať, že každú ďalšiu sezónu je pre nás ťažšie vstupovať opäť do toho istého kolotoča a snažiť sa tu vôbec seniorský hokej udržať.
Aj takýmto spôsobom som len chcel upozorniť na to, že v momentálnej situácii, aká v Prievidzi je, by sme nemali brať čo i len druholigovú súťaž ako samozrejmosť. Pretože aj napriek problémom, ktoré máme, sa to každý jeden hráč alebo člen vedenia snaží robiť pre ľudí, ktorí majú radi hokej, aj keď ten výsledok nie je vždy taký, aký by sme si predstavovali.
Hokejisti Prievidze. (zdroj: HC)Ako by ste analyzovali priebehu sezóny?
Slovensko má prvého futbalistu vo vietnamskej lige. Jeho cieľom je reprezentácia Čítajte – Skončili sme na štvrtom mieste a cieľ dostať sa po roku opäť do vyraďovačky sme splnili. Na otázku či sme mohli skončiť lepšie sú z môjho pohľadu dve odpovede. Áno, ale aj nie. Na tretie Partizánske sme stratili len tri body a možností na to ako tieto body získať sme mali niekoľko.
V niekoľkých zápasoch sme aj napriek tomu, že sme nedokázali bodovať, podali veľmi dobrý výkon a o to boli preto tieto prehry trpkejšie. A teraz sa dostanem k tomu, prečo si myslím, že nie. Je to hlavne pre šírku kádra. Taký ten základ tvorí 15 až 17 hráčov. Čiže keď vám kvôli chorobe, prípadne pracovným povinnostiam vypadne štyri, päť chalanov, je to citeľne cítiť. V takejto situácii prichádza šanca pre chlapcov, ktorí hrávajú menej a práve toto sú momenty, kedy sa môžu vyhrať a tešiť z možnosti zahrať si.
To, prečo niektorí z nich túto šancu odignorovali a berú to ako samozrejmosť je už na charaktere každého jedného z nich. Všetci fungujeme ako amatéri a bez osobného prístupu každého jedného z nás sa ďaleko nedostaneme. V konečnom dôsledku si to totiž odtrpí tých desať chlapcov čo sa potom v danom zápase predstavia. Pretože každý kto to zažil vám povie, že hrať celý zápas na dva pätky nie je moc o zábave a užívaní si hokeja. Aj na základe tohto uhľa pohľadu si myslím, že to naše postavenie celkom korešponduje s realitou. Myslím si však, že hrať opäť po roku semifinále skupiny je úspech. Treba poďakovať chalanom, ktorí si to vybojovali a dali tým aj možnosť zažiť našim fanúšikom atmosféru play-off.
Je tu do budúcna ambícia hrať prvú ligu?
– K tejto téme som sa vyjadroval už pred začiatkom práve skončeného ročníka. Ten názor sa nezmenil. Okrem obrovských finančných nákladov, ktoré by klub musel z niekade získať, je pre nás nemenej dôležitá vec aj stabilita klubu. To znamená, aby to nebol len umelo vytvorený subjekt, kde by si chodili hráči z iných mužstiev zarobiť. Pokiaľ nedokáže zabezpečiť to, aby bol základ tímu tvorený hlavne z domácich hráčov, ktorí sa budú postupnými krokmi cez juniorku posúvať do seniorského hokeja, tak to nie je pre nás zaujímavé. Keďže to zabezpečiť momentálne nedokážeme, odpoveď je asi každému jasná.
O vás je známe, že okrem manažérskej pozície občas vykorčuľujete na ľad aj ako hráč. Tesne pred koncom súťaže ste však utrpeli veľké zranenie. Viete o tom povedať niečo viac?
– Stalo sa to v poslednom zápase v Partizánskom. Myslím, že bolo pár minút dokonca. Keďže ja sa na celú tú udalosť veľmi nepamätám, môžem povedať len to, čo som sa dozvedel spätne od chalanov. Bol som v súboji pri mantinely, keď ma zozadu dohral domáci hráč a ja som letel hlavou na mantinel. Skončil som s otrasom mozgu a podvrtnutou krčnou chrbticou, čo vzhľadom na to, ako to asi vyzeralo, je ešte veľmi fajn. Dôležité je, že som nemal nič zlomené. Je to hokej, takže každý kto do toho zápasu ide, vie čo sa môže stať. Ja som každopádne rád, že som si mohol s chalanmi zase raz zahrať aj v zápase a nielen na tréningu.
Čo hovoríte na úroveň druhej ligy?
– Budem hodnotiť len skupinu Západ, keďže s mužstvami z východu sme sa tento rok nestretli. Je to strašne individuálne. Môžem povedať, že samozrejme tam určitý progres bol aj tento rok. Do ligy prichádza stále viac starších hráčov so skúsenosťami či už z extraligy alebo prvej ligy. Samozrejme to má potom vplyv aj na mladších hráčov, ktorí môžu čo to odkukať a posunúť sa ďalej.
Čo je však pozitívne, v lige sa objavuje stále viac mladších hráčov, ktorí sú v pravidelnom tréningovom zaťažení, čo je potom v zápasoch cítiť. Mužstvá, ktoré majú možnosť byť pravidelne pokope a čo to natrénovať potom vyvíjajú tlak na ostatné kluby, ktoré sa musia buď prispôsobiť alebo sa ohliadnuť po hráčoch niekde inde. Čo sa mi však nepáči je stále narastajúci počet cudzincov v druhej lige. Keď si zoberiete, že Tipsport Liga nemá žiadny limit týchto hráčov, prvá má myslím sedem, tak zastávame názor, že táto súťaž by mala primárne slúžiť pre hráčov, ktorí skončili s profesionálnym hokejom ale chcú si ešte nejaký ten rok zahrať na ako takej úrovni. Prípadne pre mladších, ktorí sa môžu vedľa nich učiť a pričuchnúť tak k mužskému hokeju.
O tretie miesto v druhej lige ste hrali len 2 zápasy, prečo?
– Zachytil som túto diskusiu aj na našich stránkach a rád ju vysvetlím. Model súťaže si schvaľujú samotné kluby a neurčuje to zväz ako si mnoho ľudí myslí. Je mi jasné, že to vyzerá všelijako len nie rozumne, ale rád vám poviem dôvod prečo sme si spomenutý model takto odhlasovali. Po skúsenostiach z minulých troch sezón sme sa odhodlali k takémuto kroku a to preto, pretože vždy sa našli kluby, ktoré na tretie rozhodujúce zápasy jednoducho nepricestovali. Pokuta za nevycestovanie bola častokrát menšia ako cena dopravy. Naši fanúšikovia si určite spomenú, že v podobnej situácii sme boli aj my, keď na tretí rozhodujúci zápas nám neprišlo mužstvo z Gelnice.
Práve preto, že na to doplácali vždy tí zodpovední, ktorí vycestovali a splnili si svoju povinnosť či už voči súťaži alebo fanúšikom. A ostali nakoniec finančne poškodení. Čiže aj takýmto spôsobom sme sa snažili, aby sa tieto zápasy vôbec odohrali a motivovali sme aj tie tímy, ktoré by v prípade nepriaznivého výsledku z druhého zápasu nemali o čo hrať.
Ďalšia vec je tá, že aj keď sa to počúva zle, je to stále amatérska súťaž. Keď si zoberiete, že v lige sú mužstva, ktoré fungujú na spôsobe, že všetky náklady spojené s pôsobením v lige si hradia sami hráči, pre nich jednoducho nie je zaujímavé vynaložiť tieto prostriedky v zápasoch o ôsme, deviate, desiate miesto... Či to je správne nechám už na každého jedného z vás.
