PRIEVIDZA/HANDLOVÁ. Rok od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vyšli ľudia opäť do ulíc. Inak tomu nebolo ani v Prievidzi. Zhromaždenie Za slušné Slovensko v metropole hornej Nitry začalo o 17:00 na Námestí slobody. Prišlo naň približne tisíc ľudí.
V úvode prievidzského zhromaždenia premietli taliansky dokument o brutálnej vražde dvoch mladých ľudí. Následne sa prítomným prihovoril organizátor zhromaždenia a prečítali sa úryvky z knihy Umlčaní.
Počas zhromaždenia odzneli aj dve piesne od Romana Mačiara a Mareka Kotiana. Najskôr zahrali skladbu Imagine od Johna Lennona a neskôr odznela pieseň Sarajevo od Jaromíra Nohavicu.
Ďalším rečníkom bol spisovateľ Daniel Hevier. Ten v príhovore zhrnul situáciu na slovenskej politickej scéne za uplynulý rok. „Naším úsilím, našou zomknutosťou sa uskutočnila derniéra premiéra, ktorý musel s hanbou odísť. Minister vnútra aspoň navonok prestal kaliť vody a policajný prezident bol na dvakrát vyprášený zo svojho postu, aby našiel útočište už iba na konšpiračných weboch,“ povedal Hevier.

Zmenilo sa niečo?
Na prievidzskom námestí sa čas celý čas hovorilo o nezmyselnej smrti dvoch mladých ľudí, o situáciách, ktoré tento čin vyvolal aj o tom, čo všetko sa za uplynulý rok zmenilo.
„Verím, že sa niečo zmenilo aj v krajine aj v nás. My sme krajina. Krajina nie je abstraktný konštrukt alebo politická jednotka. Krajina sú ľudia, ktorí ju tvoria. Časť verejnosti, ktorú nazývame, že je slušná, tá sa začína dvíhať. Má svoje sebavedomie. Sebavedomie už nie je iba výsadou arogantných, ktorí sú na vedúcich miestach, ale aj v každom meste, každom regióne,“ povedal Daniel Hevier.
Ľudia na námestí hovorili o zmene, ktorá sa stala len na oko. „Navonok sa možno niečo zmenilo, ale v tých štruktúrach nie. Nie je to to, čo sme si predstavovali. Nezmenil sa základ krajiny. Myslím si, že máme dosť toho, čo sa tu deje. To čo sa deje možno v skrytosti a vychádza to na povrch. Už nás nebaví, pozerať sa na to. Všetko sa zametá pod koberec,“ myslí si Miroslav.
„To čo sa deje na Slovensku je strašné. Je to arogancia moci a robia si s nami čo chcú. Veľmi málo sa zmenilo. A neverím ani, ja som skeptik. Z tohto čo sa deje som sklamaný,“ uviedol Stanislav.
Tragická udalosť, ktorá sa stala pred rokom, však rozpútala niečo, čo sa bude len ťažko zastavovať. Dôkazom bolo množstvo protestov a zhromaždení z minuloročnej jari, „Bol to signál, že táto spoločnosť nie je ľahostajná voči tomu, čo sa deje. Jednoznačne to boli najväčšie zhromaždenia a protesty od novembra 1989. Aj keď sa toho nezúčastňuje celá krajina, bol to signál, že sú tu ľudia, ktorým záleží na tejto krajine, aby sa z nej stala slušná a spravodlivá krajina,“ povedal organizátor prievidzských zhromaždení Ivan Sýkora z Občianskeho združenia Berkat.

Zmena spoločnosti
To, kedy a či nastane zmena, ktorú protestujúci žiadali a žiadajú, je ťažké povedať. „Nezmení sa to ani rýchlo a nezmení sa to ani definitívne. Aj keby sme vyhnali túto garnitúru, majú už svojich dorastencov, majú svojich juniorov, ktorí znova prídu. Je to nikdy nekončiaci boj medzi dobrom a zlom. Medzi skrivodlivosťou a spravodlivosťou. Keď aj vyhráme tento jeden boj, čaká nás neprestajný zápas s nespravodlivosťou, ľudskou chamtivosťou. Nesmieme dovoliť to, aby nás zlo prevalcovalo aby zvíťazilo,“ povedal Hevier.
Čo sa však určite zmenilo je to, že na Slovensku sa opäť vzbudila občianska spoločnosť. Ľudia vychádzajú v masívnych počtoch do ulíc, aby vyjadrili svoj názor. Túto myšlienku vystihla Jana Magdolénová, ktorá spolu s Ivanom Sýkorom bola jednou z troch účastníkov prvej prievidzskej spomienky na zosnulého Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovej, ktorá sa na prievidzskom námestí konala v stredu po ich brutálnej vražde.
„Už tu nestojíme mlčky, je nás počuť. Nie sme traja, je nás plné námestie, sú nás plné námestia po celom Slovensku. Prestali sme byť ľahostajní voči tomu, čo sa okolo nás deje, prestali sme byť ľahostajní voči tomu, v akej spoločnosti žijeme, kto nám v nej vládne a ako nám vládne. Ak v tej nezmyselnej smrti, predsa len máme nachádzať nejaký zmysel, tak možno ten, že z mlčiacej a ľahostajnej väčšiny sa stávajú aktívni občania,“ predniesla na zhromaždení Jana Magdolénová.

Spomínali aj v Handlovej
Na výročie tragickej udalosti nezabudla aj Handlová. Primátorka mesta Silvia Grúberová a zástupca primátorky Radoslav Iždinský na Námestí baníkov v Handlovej zanechali odkaz. Rok po tragickej udalosti, kedy vyhasli dva ľudské životy z 20 sviečok vytvorili srdiečko a pridali kyticu farebných klinčekov. „V prvom rade sme všetci ľudia a táto tragédia sa nás hlboko dotkla. V súvislosti s tým, aké je napätie v spoločnosti, máme pocit, akoby sa to stalo len včera,“ dodala Silvia Grúberová.