NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Jara Hašáka pozná športová verejnosť predovšetkým z pretekárskych okruhov doma i v zahraničí. Nezostal však iba pri zvládnutí motorov najsilnejších áut. V roku 2018 definitívne ovládol štetec, ceruzu a množstvo farebných odtieňov.
Jeho citlivá a poetická duša ho pritiahla medzi výtvarných umelcov. Hneď prvý rok bol pre neho autorsky veľmi plodný. Svoju tvorbu predstavil v premiére priaznivcom výtvarného umenia v Pastoračnom centre v Novom Meste nad Váhom. Takmer každý z obrazov a kresieb obohatil básňami a riadkami, ktoré pohladia dušu každého človeka.
Zvláštna kombinácia harmonizuje jeho dušu
Nehorľavá pestrofarebná kombinéza, mohutná prilba, ohlušujúci rachot motorov a rýchlosť vyše 300 km/hod. Jaro Hašák zvládol silné tátoše na svetoznámych okruhoch doma i v zahraničí. So svojím bleskurýchlym monopostom nechýbal viackrát ani na slávnom okruhu v Brne.

Od 20. januára ho však nielen Novomešťania vnímajú už aj ako muža, ktorý svoje vnútorné city dokázal preniesť na papier či plátno, aby ohrial duše i mysle všetkých pozitívne naladených ľudí.
„Je to niečo vyše roka, čo som v sebe objavil nutkanie zobrať do rúk štetec s paletou či ceruzu. Hoci som už na základnej škole rád kreslil a maľoval, tam sa to aj skončilo. Aj do ľudovej školy umenia som vydržal chodiť iba pol roka. Potom som sa dlhé roky k maľbe a kresbe vôbec nedostal,“ usmial sa nový autor na výtvarnej mape Slovenska. Zvláštna kombinácia rýchlych áut, výtvarného umenia a poetických veršov sú pre neho harmóniou duše.
Miluje rýchlu jazdu na štvornohých tátošoch
Jaro Hašák miluje veľmi rýchlu jazdu. Ale iba na pretekárskych okruhoch.
„Naposledy som testoval Saleen S7R. To bolo auto, ktoré malo osemsto koní. Jazdilo 350 kilometrov za hodinu. To, že som toto auto zvládol, považujem za obrovský úspech,“ povedal pretekár a výtvarník v jednej osobe.
Jaro Hašák vyrastal v motoristickej rodine.
Jeho otec Ján Hašák bol známy novomestský automobilový pretekár. Starý otec patril k špičkovým mechanikom, ktorý zvládol nastaviť každý motor podľa sluchu.

„Ja už som po meste s dedom jazdil na aute ako žiak základnej školy. Bol som pod dohľadom profíka. Hneď ako som dostal vodičské oprávnenie, otec ma posadil do formuly a išiel som na prvé preteky. Hneď na začiatku som zajazdil jeden z najlepších časov,“ zaspomínal si Novomešťan, ktorý sa vždy najradšej vracal na pretekársky okruh v Brne.
Už vyše dvanásť mesiacov sa čoraz častejšie vracia aj k výtvarnému náčiniu. Počas jeho maľovania a kreslenia vznikajú zároveň básne, ktoré tvorbu Novomešťana nezameniteľným spôsobom dotvárajú.
Emócie človeka sú v jeho tvorbe podstatné
Hoci jeho srdce patrí už roky silným športovým autám a vôni benzínu a olejov, pretekárske autá v jeho tvorbe určite nie sú dominantné.
Hoci maľby motorových tátošov na výstave chýbať nemohli, jej návštevníkov upútali pohľady na príťažlivé portréty svetoznámych ľudí i malých detí, maľby s náboženskými motívmi, ale aj poetický pohľad na Beckovský hrad, krajinu s vychádzajúcim slnkom, kresby príťažlivých žien či plachetnicu na pokojnom mori. Z každého z obrazov vyžaruje neha, cit a prirodzená pokora.
„Vo svojich obrazoch sa snažím zachytiť emóciu človeka. Jeho čistotu a hĺbku. Niekedy sú emócie smutnejšie, inokedy veselšie. Rád maľujem prírodu, zátišia, vo svojich kresbách zachytávam tváre známych osobností i neznámych ľudí.“
Demitru namaľoval pre jeho ľudskosť
Návštevníci na jeho kresbách objavili aj tváre hokejistu Pavla Demitru, choreografa Štefana Nosáľa či slávneho amerického herca Sylvestra Stalloneho.
Fanúšikovia ľadového hokeja si prostredníctvom jeho precíznej kresby zaspomínali aj na tragicky zosnulého Pavla Demitru. Na čiernobielej kresbe s jeho portrétom nechýbalo ani tradične dominantné číslo z dresu 38.
„Paľo Demitra patril k zlatej generácii chalanov zo Slovenska, ktorí našu krajinu zviditeľnili po celom svete. Ja som ale nikdy nepatril k typickým fanúšikom so zástavami na štadióne. Palino ma oslovil skôr svojou ľudskosťou a tým, aký krásny rodinný život viedol,“ vysvetlil.

Autor hokejistovej kresby nezabudol oživiť aj ďalší nehokejový príbeh, ktorý ho inšpiroval pri kresbe slávneho hokejistu z Dukly Trenčín. Pripomenul autohaváriu Pavla Demitru, keď mu šofér na križovatke nedal v roku 2010 prednosť. Hokejista išiel vtedy z Trenčína na novom Aston Martin a mladý muž mu z vedľajšej cesty od Novej Dubnice vošiel do cesty.
„Aj keď haváriu nezapríčinil, okamžite sa postaral o toho človeka. Hneď šiel za ním pomôcť mu.“
Portrét kamaráta nešlo namaľovať
Hoci v automobilovej pretekárskej terminológii dominuje presný a rýchly čas, vo výtvarnej tvorbe Jaroslava Hašáka čas nijakým spôsobom neobmedzuje. Týka sa to aj množstva ním namaľovaných portrétov.
„Raz som sa v noci zobudil a napadlo mi, že by som chcel namaľovať portrét zakladateľa a dlhoročného choreografa Lúčnice Štefana Nosáľa. Človeka, ktorého som si nesmierne vážil. V období, keď som jeho portrét maľoval, zomrel.
Vytvorený portrét som potom „posunul“ jeho najbližším, ktorí boli veľmi radi,“ spomenul výtvarník. Nosáľov portrét sa mu podarilo zvečniť doslova expresne. Za osem hodín. Naopak, keď Jara Hašáka oslovila manželka jeho zosnulého známeho, podobizeň vznikala dlhé dva týždne.
„Robilo sa mi to veľmi ťažko. Doslova to nešlo. Rodina si potom portrét dala zmenšiť a inštalovali ho na pomník na cintoríne,“ dodal dojímavo na záver novomestský automobilový pretekár a debutujúci výtvarník Jaroslav Hašák.