NOVÉ MESTO NAD VÁHOM/BRATISLAVA. Slovenský film opustila na konci roka 2018 ďalšia veľká legenda.
Známy tvorca a režisér televíznych filmov a inscenácií Vido Horňák zomrel deň pred silvestrovskými oslavami v Bratislave.
Umelecký svet v ňom 30. decembra navždy stratil výraznú osobnosť a obľúbeného tvorcu.
Zlatica Kušnírová: Čím je národ tichšie, tým viac si tí hore dovoľujú Čítajte Rodáka z Nového Mesta nad Váhom si fanúšikovia filmu v našom regióne osobne pamätajú predovšetkým zo stretnutí na filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach, na ktorý dlhé roky pravidelne ako vzácny hosť i porotca rád prichádzal.
Jeho prácu ocenil festival Art Film v roku 2004 Zlatou kamerou.
Horňák natočil takmer štyridsať hraných filmov
Režisér a scenárista Vido Horňák sa narodil 3. apríla 1934 v Novom Meste nad Váhom. Vlastným menom Miroslav Horňák (meno Vido, ktoré používal, si vybral po svojom starom otcovi) študoval v rokoch 1954 - 1957 filmovú scenáristiku na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe.
Tu sa stretol aj s režisérmi Ivanom Passerom či Milošom Formanom. Výrazným spôsobom ho na vysokej škole ovplyvnil Milan Kundera, ktorý tu prednášal francúzsku literatúru.
V rokoch 1959 -1961 pôsobil ako asistent réžie, od roku 1961 ako režisér Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania ČST v Bratislave.
FOTO: Maliar si vzal do neba navždy aj unikátnu výtvarnú techniku Čítajte Vždy bol tvorcom, ktorý sa prejavil ako citlivý tlmočník dramaticko- literárnych predlôh. V roku 1961 samostatne debutoval réžiou televíznej inscenácie O dvoch bratoch na motívy prózy Petra Jilemnického.
V tom istom roku natočil aj televízne inscenácie Biely transport, Jeden zo siedmich a Príležitosť robí lásku. Takmer výhradne sa venoval televíznej tvorbe. O rok neskôr nasledovala inscenácia Sizyfos a smrť, v roku 1963 na jeho režisérske konto pribudli ďalšie tri televízne inscenácie: Svetlo severu, Vráťte mi školné a Horník, sedma, túz.
V ďalších rokoch na jeho režisérske konto pribúdali nové a nové tituly. Medzi jeho najvýznamnejšie réžie televíznych filmov patria Mlčanie mora (1963), Kolíska (1964), V páse zlomená (1966), Román o base (1969), S Rozárkou (1970), Zojka a Valéria (1970) a Pani Heléne (1976). V roku 1975 režíroval aj úspešnú trojdielnu inscenáciu Buddenbrookovci.
V roku 1989 nakrútil Vido Horňák dvojdielny film Staroružová dráma a detektívku Húkanie sovy.
Jeho posledným hraným filmom bola snímka Európa, moja láska (1992). Spolu natočil samostatne 37 hraných filmov a inscenácií. Po roku 1990 nakrúcal filozofické dokumentárne filmy o stave spoločnosti.
