NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Bábkové Divadielko Galéria. Dvanásť rokov účinkovania, dvanásť naštudovaných bábkových divadelných hier, desiatky hercov, tisícky nadšených a šťastných najmenších divákov, ale aj vlastnoručne vyrobené bábky, kulisy či ušité odevy pre drevených hercov na dlhých lankách v rukách šikovných vodičov.
Úspechy na domácej scéne, ale aj po celom Slovensku i v zahraničí. Bábkari „z Galérie“ zavŕšili rok 2018 úspešným predstavením Hračky na cestách, ktoré napísal Vojtěch Cinibulk.
Vybrať dobrú hru je veľmi ťažké
Macko, ktorého buchnátovali, lopta, do ktorej kopali, ujdená kolobežka, babka starinárka, drzý pes, ale aj zlý veľkopodnikateľ v oblasti cirkusových atrakcií Rafael Pišinger a množstvo iných postáv. V podobe bábok ich novomestskí herci predstavili na začiatku decembra šťastným divákom.
Iba svet rozprávok môže dať lopte i kolobežke reč a Mackovi Mikimu poetický cit. A detský divák to rád ocení. Hlasne kričí a smeje sa. Kladným postavám dáva rady, ako poraziť zlo. A pri tých zlých zasa neudrží úprimné slzy na krajíčku.
Myjavská obradová špecialita: Hrtánky Čítajte „Objaviť takúto bábkovú hru je veľmi ťažké. Hračky na cestách nám „dohodila“ Evička Ončáková, ktorá kedysi s nami hrávala. Ja si z Divadelného ústavu požičiavam scenáre a niekedy sa mi z dvadsiatich prečítaných nepáči ani jeden. Niekedy je scenár síce dobrý pre činohru, ale nehodí sa pre bábkové divadlo,“ povedal režisér a herec Divadielka Galéria Ivan Radošinský, ktorý sa dodnes stará aj o celú scénografiu i tvorbu bábok. Odevy šije Novomešťanka Ľubica Ivanovská.
Detský divák sa nedá oklamať
Bábkoherci z Divadielka Galéria rozdávajú radosť najmenším divákom od roku 2006.
„V divadielku v každej sezóne účinkuje 20 – 25 hercov. Držíme si stále celý repertoár, ktorý sme doteraz nacvičili. Okrem hry Dlhý, Široký a Bystrozraký, kde účinkovalo veľmi veľa hercov. Teraz nie sme schopní dať sa do takého stavu, aby sme to odohrali,“ usmial sa Ivan Radošinský.
Vianočné obradné pečivo premenila na umelecké diela Čítajte To, čo sa bude páčiť detskému divákovi, je naozaj ťažké odhadnúť. Ani skúsení novomestskí bábkoherci si to po rokoch účinkovania netrúfnu. Napriek tomu, že za dvanásť sezón majú na svojom konte tucet úspešne zvládnutých bábkohier.
„I keď už trošku vieme, čo na deti zaberie, je to stále vabank. Detský divák sa nikdy nedá oklamať. Buď to zoberie, alebo nezoberie. Buď sa mu to páči, alebo nepáči,“ potvrdil Radošinský.
Púchovskú skalu, ktorú si obľúbili lovci mamutov, zlikvidovali ťažobné firmy Čítajte Bábkové divadlo si za svoj cieľ stanovilo osloviť najmenších divákov zinscenovaním klasických rozprávok, v ktorých víťazí dobro nad zlom, po ktorých si deti z divadla odnesú okrem umeleckého zážitku i poučenie. Prvou premiérou bola rozprávka Šťuka patrí na pekáč.
Zvládnuť bábky nie je jednoduché
Do Divadielka Galéria vstúpilo pred dvanástimi rokmi množstvo hercov s dlhoročnými činohernými skúsenosťami z ochotníckeho divadla. Rozdiel medzi dospelým divákom a deťmi v obecenstve je veľký.
„Detský divák je vďačnejší a úprimnejší. On nebude hovoriť, že to je dobré, keď to je zlé,“ usmial sa novomestský režisér.
E-knihy pre antikvariáty zatiaľ hrozbou nie sú, tvrdí spolumajiteľ jedného z nich Čítajte Do bábkového divadla každú sezónu prichádzajú aj mladučkí noví adepti bábkoherectva. Niektorí z nich mali v roku 2006, keď divadielko odštartovalo svoju púť, štyri-päť rokov.
„Práca s bábkami sa dá naučiť. Každému to trvá iný čas. Niektorí išli hrať už po dvoch mesiacoch. Naše skúsenosti odovzdávame mladším. Začínajú ľahšími úlohami. Ľudia odchádzajú i prichádzajú,“ prezradil Radošinský.
S naštudovanými inscenáciami sa súbor prezentuje nielen na svojej domovskej scéne, no za malým a vďačným divákom cestuje do blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Svoju bábkohereckú činnosť súbor každoročne odprezentoval i v zahraničí, napríklad aj na festivale Zlatá brána vo Vojvodine v Srbsku.
Bábkohercov bolia ruky i kríže
Bábkoherec Ján Kochan má za sebou dlhoročnú kariéru v činohernom divadle Javorina v Novom Meste nad Váhom. Napokon prestúpil k bábkohercom z Divadielka Galéria.
„Je to absolútna zmena. Či pri čítaní textu, či pri vodení bábok. Herec sa prácu s bábkou musí naučiť. Samozrejme, trvá to nejaký čas. A navyše, oproti činohre trpia v bábkovom divadle najviac ruky a kríže. Hoci bolia, časom sa na to dá zvyknúť,“ usmial sa Kochan.
Hoci nevidí priamo tváre a oči divákov, zakrytý kulisami, o to viac vníma hlasité reakcie najmenších priaznivcov.
„Keď sa nahlas smejú, tak máme z toho úžasnú radosť. Teší nás aj hlasité povzbudzovanie kladných hrdinov a neskrývaný krik pri negatívnych postavách,“ pokračoval skúsený bábkoherec.
Pohladením jeho hereckej duše je pre neho stretnutie s deťmi krátko po predstavení priamo na javisku. Deti bábky objímajú i hladkajú. Stretnutia s vysnívanými bábkami v rukách hercov krátko po ukončení rozprávky sú už tradičným zavŕšením každého predstavenia.
Miluje, keď sa deti smejú
Novomešťanka Zuzana Ferenčíková je členkou bábkového Divadielka Galéria od jeho vzniku v roku 2006. Má za sebou úspešných dvanásť sezón a dvanásť nacvičených bábkohier. Nechýbala ani v jednej.
Ježiškova kaša chutila aj Američanom Čítajte „Bábkové divadlo som hrala už ako dieťa, keď som bola žiačka ôsmej a deviatej triedy na základnej škole. Vždy ma to ťahalo do divadla. Rada robím s ľuďmi, rada hrám pre deti,“ prezradila Zuzana Ferenčíková. Činohru nikdy neskúšala. Skrytá za bábkovou plentou sa cíti príjemnejšie.
„V činohre by som sa asi hanbila. Hoci som kedysi recitovala, takto mám lepší pocit. Som skrytá, nikto ma nevidí a napriek tomu si robím svoju robotu,“ usmiala sa.
Aj ona sa najviac teší na hlasité reakcie malých priaznivcov. Vodiči bábok sa vtedy na seba pozrú, spokojne sa usmejú a stačia „hodiť“ krátky a tichý komentár medzi sebou. „Keď počujeme, že sú deti vnímavé alebo sa smejú, hrá sa nám omnoho lepšie. Nabudí nás to,“ skonštatovala.
Prvé stretnutie s bábkou bol šok
Medzi najmladšie bábkarky patrí Novomešťanka Simona Megová. Hoci je jej blízky aj činoherný divadelný svet, bábkovú scénu by opustiť nedokázala.
„V Divadielku Galéria pôsobím už štvrtý rok. Keď som začínala, ešte som drala lavice v základnej škole. Chodievala som do divadelného krúžku a nejakou náhodou si ma do bábkového divadla vybrali,“ usmiala sa Simona. Ani jej začiatky medzi bábkohercami neboli jednoduché. Dať život každej bábke chce trpezlivosť, talent i vytrvalosť v učení bábky ovládať.
Zbieranie vrchnáčikov: Záujem o ekológiu či zúfalé činy ľudí? Čítajte „Keď som bábku chytila na nitkách po prvýkrát do rúk, bol to úplný šok. Netušila som, čo s ňou. Nitky sa mi poriadne motali. Ale praxou sa to zlepšuje,“ povedala s úsmevom. Doma pohyby s bábkou netrénuje, iba v priestoroch divadla počas skúšok. Za bábkovou plentou sa predstavila po prvýkrát veľmi rýchlo.
„Už po mesiaci som prvýkrát vodila bábky pred divákmi. A dnes? V štyroch bábkových hrách som účinkovala od ich pre-miéry. V ostatných účinkujem v úlohách po kolegoch, ktorí už v našom divadielku neúčinkujú,“ dodala Megová.
