Bezdomovci cez Vianoce smútia, najčastejšie spomínajú na detstvo

Klienti handlovského útulku majú vianočné posedenie ešte pred Štedrým večerom.

HANDLOVÁ. Vianočné sviatky neobchádzajú ani zariadenie poskytujúce sociálne služby krízovej intervencie v Handlovej. V ňom bývajú bezprístrešní ľudia, matky s deťmi s ťažkým osudom, ale aj muži, ktorých životná cesta sa skomplikovala.

S jeho riaditeľkou sme sa porozprávali, ako jeho obyvatelia trávia sviatky, čím je výnimočný Silvester aj o tom, čo organizáciu najviac trápi.

Vianočné posedenie majú v zariadení obvykle v posledný pracovný deň pred Štedrým večerom.

„Zamestnanci spolu s klientmi pripravia malé občerstvenie, pozveme aj členov správnej rady, posedíme si, porozprávame sa, odovzdáme klientom pripravené darčeky, vlastnoručné napečené oblátky, trubičky a čajové pečivo,“ opísala Viera Mrázová, riaditeľka neziskovej organizácie Jazmín, ktorá poskytuje sociálne služby v Handlovej.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Nocľahárne na hornej Nitre spustili prevádzku. Bezdomovci nemusia tráviť mrazivé noci vonku Čítajte

Spoločný večer nevyšiel

Kedysi sa pokúšali usporiadať spoločnú štedrovečernú hostinu, počas ktorej si chceli spolu posedieť.

„Niektoré klientky, deti či klienti to psychicky nezvládli. Bolo im veľmi ťažko, že nemajú kde bývať, že nemôžu prežiť vianočné sviatky v kruhu svojich blízkych. Každý má inú predstavu o Štedrom dni, a tak rešpektujeme ich prianie a posedenie si robia individuálne v skupinke či po izbách. Niektorí klienti sa prispôsobili a sú spokojní, iní sú smutní, depresívni, preplačú Štedrý deň, potom na Prvý sviatok vianočný je to už veselšie. Spoločne pozerajú televíziu, rozprávky a debatujú,“ priblížila.

Pre ľudí, ktorí mnohokrát prišli o všetko vo svojich životoch, sú sviatky veľmi deprimujúcim obdobím. Preto sa do minulosti nepozerajú.

„Niektorí klienti nechcú spomínať, lebo sa im so sviatkami spájajú smutné spomienky. Napríklad agresívny otec, hádky, bitka, alkohol... Iní sa v spomienkach vracajú do detstva, ktoré mali pekné, no na chyby a zlyhania v dospelosti chcú zabudnúť.“

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Brušné tance nie sú striptízom, tvrdí Alia Fellah Čítajte

Prípravy sa začínajú v lete

Neznalý človek by očakával, že v posledný deň v roku bude alkohol medzi bezprístrešnými ľuďmi tiecť potokom. V Jazmíne je to však inak. „Silvester nie je ničím výnimočný, je to bežný pracovný deň. Večer sa klienti navečerajú a posedia si pri televízii, môžu ísť na námestie privítať nový rok spolu s obyvateľmi mesta. Jedinou zvláštnosťou Silvestra v Jazmíne je, že nie je povolený alkohol,“ zdôraznila.

Viera Mrázová ako aj ostatní pracovníci organizácie sa na Vianoce pripravujú už počas horúcich letných dní.

„Snažím sa hľadať a kontaktovať potenciálnych sponzorov, dobrých ľudí s otvoreným srdcom a chuťou pomôcť. Príprava na Vianoce vrcholí v adventnom čase. Chystáme darčeky, pečieme s klientkami čajové pečivo, s deťmi sa tešíme najskôr na Mikuláša,“ uviedla Mrázová.

Počas mnohých rokov, ktoré organizáciu vedie, sa jej vždy podarilo pre klientov pripraviť v rámci možností pekné sviatky. „Stretávam sa s obetavými ľuďmi, ktorí neváhajú prekročiť prah svojej komfortnej zóny a pomáhajú,“ vysvetlila.

K ním patrí napríklad Mária Manová z Patchworkárskeho cechu. Tento rok pripravila mikulášske čižmy pre deti.

„Ohlásili sa nám deti zo Základnej školy v Nedožeroch Brezanoch. Pod vedením pani učiteľky Lenky Krebesovej vyrábajú výrobky, v škole na Vianočných trhoch ich popredajú a potom pred sviatkami idú nakúpiť darčeky a prídu obdarovať deti a klientov. Obyvatelia Cígľa robia na obecnom úrade zbierku potravín a oblečenia, aj deti zo Strednej odbornej školy obdarujú našich klientov.

Máme ešte viac dobrých duší, jednou z nich je aj Andrejka Rogoňová, pravidelne nám nosí koláčiky a zháňa darčeky. Pred pár rokmi nám vybavila darčeky od handlovského rodáka žijúceho v Kanade, predtým urobila zbierku na nový sporák do kuchyne pre mamičky s deťmi,“ vymenovala časť ľudí, ktorí núdznym v období Vianoc pomáhajú.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Hornú Nitru prepojí cyklotrasa. Kraj pokročil v jej budovaní Čítajte

Dojemné príbehy

Minulé roky priniesli pre riaditeľku Jazmínu mnoho neopakovateľných chvíľ a dojemných okamihov. Z nich vypichla dve spomienky.

„Mali sme klientku, ktorá bola na vozíčku, ťažko postihnutá, po porážke. Hovorila len veľmi málo a ťažko. Keď sme jej dali darček – uterák, hygienické potreby a nejakú maličkosť na potešenie, usedavo začala plakať. Pýtala som sa jej, čo sa jej stalo a ona povedala, že to je jej prvý darček v živote.“

Pár rokov dozadu sa zapojili aj do projektu Operácia vianočné dieťa (Operation Christmas Child), čo je celosvetovo najväčší detský projekt, ktorý prebieha vďaka pomoci kresťanov a podpore organizácie Samaritan's Purse. „Každé dieťa dostane v škatuli od topánok, oblepenej vianočným papierom darček – aj sladkosť, aj čosi na oblečenie, aj nejakú hračku. Jedno naše dievčatko tak veľmi túžilo po športovej podprsenôčke, mamička na to nemala peniaze. Predstavte si, v tej svojej krabici ju našlo. To bolo radosti a šťastia....“ spomenula Viera Mrázová.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Poskytovateľov služieb krízovej intervencie trápi financovanie. Písali list ministrovi Čítajte

Väčšie problémy ako Vianoce

Ako ale zdôraznila, zabezpečiť príjemné a krásne prežitie vianočných sviatkov pre svojich klientov nie je jej najväčší problém. Oveľa viac ju trápi celoročný chod zariadenia.

Nezisková organizácia Jazmín je poskytovateľom sociálnych služieb krízovej intervencie v Handlovej v útulku a počas zimy nocľaháreň pre bezprístrešných ľudí. Jazmín svoje služby krízovej intervencie poskytuje v dvoch budovách.

V minulosti išlo o dve služby: Domov pre osamelých rodičov (neskôr Zariadenie núdzového bývania) a Humanitné centrum. Po viacerých legislatívnych zmenách sa Jazmín zameral na poskytovanie sociálnych služieb v útulku. Zjednodušene povedané, to, čo poskytujú a pre koho, ostalo takmer nezmenené, upravil sa len názov služby.

Najväčším problémom Jazmínu je jeho financovanie. „Musíme zabezpečiť prevádzku a údržbu budovy, všetky štandardy – hygienické, procedurálne či personálne, ochranu osobných údajov, čo nám ukladá zákon. V útulku v zmysle zákona o sociálnych službách má byť na šiestich klientov jeden zamestnanec. Z celkového počtu zamestnancov by polovicu mali tvoriť odborní zamestnanci, to znamená sociálni pracovníci, psychológ, špeciálni pedagógovia a podobne. Pri zachovaní súčasného stavu financovania je to nemožné, “ zúfa si Mrázová.

Zariadeniu doteraz vychádzala na prevádzke strata približne 30-tisíc eur ročne. Riaditeľka organizácie teda hľadala spôsob, ktorým by dokázala pokryť všetky náklady, vrátane nepretržitej služby. Tá je potrebná, aby dozerala na bezpečnosť klientov, ochranu budovy, ako aj prijímanie nocľažníkov v zime. Jazmín preto zriadil chránenú dielňu, kde zdravotne postihnutí zamestnanci vykonávajú túto prácu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny refunduje časť miezd týchto pracovníkov.

„Vďaka tomu sa nám doteraz darilo prevádzku Jazmínu udržať bez straty, teda plus mínus na nule. Tento rok aj vďaka tomuto spôsobu s peniazmi vyjdeme,“ povedala Mrázová.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Plastové vrchnáky z petfliaš pomáhajú aj ťažko chorej Martinke Čítajte

Legislatíva, ktorá robí vrásky

Tvrdou ranou pre neziskovú organizáciu bolo uzákonenie zvýšenia minimálnej mzdy a povinnosti vyplácať príplatky za nadčas, prácu počas sobôt, nedieľ a sviatkov

„Na jednej strane sa teším, že zamestnanci budú mať za svoju prácu vyššie ohodnotenie, ale kompetentní na ministerstve to nepremietli do príspevkov, z ktorých organizácia žije, tie ostávajú rovnaké.“
Budúci rok, pre zvýšenú minimálnu mzdu a zavedenie príplatkov, predpokladajú stratu 18 433 eur.

„Čo bude ďalej, neviem. Ak nás nedofinancuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny alebo táto strata nebude dofinancovaná z rezervy premiéra, tak nás bude musieť podporiť mesto. Bude sa musieť postaviť k problému čelom a pomôcť svojim obyvateľom,“ pozrela do budúcnosti.

Ak táto situácia nenastane, pôjde o veľký problém. Podľa Viery Mrázovej v takom prípade sa spustí lavína udalostí.

„Ak nebudeme mať dostatok peňazí a nevyplatíme načas mzdy, nezaplatíme odvody, tak nemôžeme žiadať o ďalší príspevok na chránenú dielňu. Celej neziskovke by tak hrozil krach. Museli by sme tak žiadať o zrušenie poskytovania sociálnej služby. Ale to je posledný variant, krajné riešenie, veď máme stále plnú kapacitu. Kde by skončilo tých 45 klientov odkázaných na našu pomoc?“ zhrozila sa.

Ďalším problémom sú predsudky. Niektorí ľudia vnímajú klientov centra, ako keby tam boli v hoteli. Vidia ich, že sa prechádzajú po dvore alebo fajčia cigaretu.

„Ono je to o tom, že našim klientov veľa razy nič iné, než tie cigarety nezostalo. Zo svojho života majú len torzo. Skoncovať so závislosťami sa nedá zo dňa na deň. Mám veľa klientov, ktorí dokázali prestať fajčiť, piť. Nenazvala by som interhotelom miesto, kde sa o svoje súkromie musíte s niekým deliť, kde si nemôžete vybrať, že sa máte chuť najesť z toho alebo onoho.“

Ako hovorí, keď si vezmeme človeka, ktorý je poberateľ dávky v hmotnej núdzi, tak si môže kúpiť len to najnevyhnutnejšie na prežitie.

„Aby taký človek prežil, za peniaze, ktoré dostane, si kúpi chlieb. Ráno si dá krajec suchého chleba. Ďalej si z tých peňazí u nás zakúpi za 1,50 eura obed. A to sú len náklady na suroviny, energie a pracovnú silu platí naša organizácia. V obedári dostane hlavné jedlo a polievku. Na obed zje polievku a druhé si nechá na večeru alebo naopak. A to preto, aby prežil. Nech si to každý skúsi a potom povie, či je tu človek v interhoteli,“

„Druhá vec je, že my zamestnanci s ľuďmi v zariadení pracujeme. V zariadení máme vnútorný poriadok, v rámci ktorého je odporučený režim dňa. Klienti v pracovné dni ráno vstávajú, niektorí chodia na aktivačné práce alebo na dobrovoľnícku činnosť.

Okrem ranných povinností, ako hygiena, upratovanie izby, raňajky, mávajú počas niektorých dní komunitu. Ide o stretnutie pracovníkov a klientov, na ktorom sa rozprávajú, čo ich čaká, čo treba riešiť, o aktualitách a podobne. Následne sú klienti zaradení do pracovných činností. V lete hrabú pokosenú trávu, zbierajú smeti, staráme sa o Pamätník obetiam banských nešťastí. V zariadení máme pekný areál, majú tam svoju záhradku, o ktorú sa starajú. Vždy sa nájde nejaká činnosť,“ opísala.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Netradičný hudobný nástroj oživia v Handlovej Čítajte

Útulok nie je skladiskom

Ako ďalší problém vidí to, že niektorí napriek dobrým úmyslom, zariadeniu škodia. „Mrzí ma, že ľudia si náš často mýlia so skladiskom. Často nám donesú balónové kabáty, dederónové košele a podobne. Často ide o veci po zosnulom človeku a ich darcovia čakajú vďaku,“ poukázala na to, že hoci majú ľudia dobrý úmysel, nie vždy pomôžu.

Takéto staré oblečenie, zničené gauče, poobíjané taniere, poháre a šálky nepomôžu ani núdznym ľuďom. Aj oni potrebujú neporušené oblečenie a bezpečné riady.

„Núdzni ľudia sú vďační za všetko, ale my všetko prijať nemôžeme. Musíme myslieť na bezpečnosť a účelnosť darovaných vecí. Nemôžem dovoliť zasypať zariadenie haraburdami,“ vysvetlila.

AKO ĽUĎOM V JAZMÍNE POMÔCŤ?

Vždy radi privítajú prostriedky dennej spotreby. To sú hygienické prostriedky, ako šampóny, sprchové gély, čistiace prostriedky, čistá spodná bielizeň, čisté ponožky, tričká, mikiny, nedostatok je pánskych teplých topánok, čiapky, šály, rukavice, tepláky, pyžamá, hrnce, nepoškodené riady, rýchlovarné kanvice, ktoré často odchádzajú, zachovaná mikrovlnná rúra, trvanlivé potraviny, ako čaje, cukor, múka, cestoviny, ryža, mlieko, instantné polievky.„Tým, že klienti sú na ulici, sú často prechladnutí alebo chorí. Nemajú peniaze na základné lieky. Preto nám pomôže aj paralen, ibalgin, kvapky od kašľa, kvapky do nosa, hygienické vreckovky, vitamíny a podobne. Pokiaľ máte záujem pomôcť týmito vecami, netreba sa vopred nahlasovať. V zariadení funguje nepretržitá služba, ktorá prinesené veci uloží na miesto, kde si to pracovníci nájdu. Zo srdca ďakujem všetkým dobrým ľuďom za pomoc,“ uzavrela Mrázová.