Za sebou máte bohatú kariéru. Ako ste sa vlastne dostali k futbalu?
– Začínal som v Malej Čause, kde som žil a momentálne aj bývam. Doviedol ma k nemu otec. Kedysi na dedine všetky deti behali a nemali iné záujmy. Postupom času som odišiel do Prievidze, kde som hrával od žiakov. Nevedel som, do čoho idem, ale nebanujem, že som sa tak rozhodol.
Takže od žiakov ste stále hrávali v Prievidzi?
Tréner Radovan Babašta: Výsledok u detí nie je prvoradý Čítajte – Áno. Za dorast to bola prvá liga. Potom som prešiel do A mužstva, kde som pôsobil do vojenčiny. Cez vojenskú základnú službu som hrával v Dukle Banská Bystrica. Rok a pol som potom pôsobil aj v ZVL Žilina.
V Prievidzi to boli vždy len tie najvyššie súťaže.
– Hrávali sme najskôr v druhej lige, no podarilo sa nám postúpiť a po vzniku Slovenska sme hrávali najvyššiu súťaž. Bolo to niečo fantastické, na zápasy chodilo aj vyše 8-tisíc divákov.
Ako spomínate na svoju kariéru a vďaka čomu sa vám podarilo držať tak dlho na najvyššej úrovni?
– Asi to bolo tým, že som vždy mal chcenie hrať futbal. Nehľadal som si nejaké iné veci. Vždy som dával do toho 100 percent. Aby som mohol hrať profesionálne.
Mohli by ste porovnať vtedajšiu najvyššiu ligu a tú, ktorá sa hrá teraz?
– Ťažko o tom hovoriť. Teraz hrá veľké množstvo legionárov a za našej starej éry hrali prevažne hráči zo Slovenska. Ak sa vyskytli zahraniční futbalisti, v tíme boli možno dvaja. Momentálne v niektorých kluboch je viac legionárov ako domácich. A to je len na škodu slovenského futbalu. Kedysi sme hrávali viac so srdcom, pretože za jednotlivé tímy nastupovali prevažne futbalisti z okolia. Žili pre to mesto a pre tú súťaž. Teraz ťažko môže byť srdciarom futbalista, ktorý je z inej krajiny. Ten nehrá za klub a mesto, ale sám za seba.
Na akých pozíciách ste sa pohybovali?
ROMAN SLANÝ (53 rokov)
Narodil sa 1. mája 1965. V československej lige hral za Duklu Banská Bystrica a ZVL Žilina. Nastúpil v 69 ligových zápasoch a dal 2 góly. V slovenskej lige hral za Baník Prievidza, nastúpil v 72 ligových zápasoch a dal 5 gólov. V druhej lige nastúpil v 54 zápasoch a dal 3 góly.Kariéra:1983–1985 Baník Prievidza1985–1987 Dukla Banská Bystrica1987–1988 ZVL Žilina1988–1996 Baník Prievidza
– Zo žiackej kategórie som prišiel ako útočník. Postupom času som sa posúval z útočnej fázy do záložnej a nakoniec spravil tréner Majerník zo mňa ľavého obrancu. Hrával som aj na pozícii stopéra. Prakticky som bol všade, neprebojoval som sa len na brankára.
Dlhé roky ste hrávali obrancu. Dávali ste si na niektorého útočníka špeciálny pozor?
– Na všetkých. V tej dobe boli útočníci kvalitní. Spomenúť môžem ligových kanonierov ako Diňa či Semeník. Ale bolo ich množstvo a na každého sme museli dávať pozor.
A čo váš vzor? Mali ste nejaký?
– Ja som bral každého futbalistu, ktorý pútal pozornosť. Z každého som si snažil zobrať niečo dobré. Perličkou je, že ako deti sme sa hrávali medzi sebou, že hráme proti sebe akože Trnava a Slovan. Ja som obdivoval Adamca, no vtedy som ani netušil, že za pár rokov sa stane mojím trénerom v Banskej Bystrici.
Na aký najkrajší okamih kariéry si spomínate?
– Bolo ich veľa. Asi najmä ten, že som sa dostal do celoštátnej ligy. Bola to v tej dobe dosť veľká vec, pretože v nej pôsobili top mužstvá z dvoch krajín. Tiež rád spomínam na to, že sme so spoluhráčmi vybojovali prvú ligu pre Prievidzu.
Hrával aj v Dukle Banská Bystrica. (zdroj: archív - RS)Máte aj najhorší okamih, výkon?
– Sklamalo ma, keď sme so Žilinou vypadli z federálnej ligy. Tiež ma trápilo, keď sme s Prievidzou vypadli z prvej do druhej ligy. Bolo to smutné, ale našťastie sme o rok hneď postúpili naspäť.
Keď mám spomenúť zápasy, boli horšie aj lepšie, ale ťažko spomínať na konkrétny. Radšej som na ne zabudol.
S kým sa vám hralo najlepšie?
Kedysi patril medzi najlepších obrancov slovenskej ligy. František Trungel hráva aj po päťdesiatke Čítajte – Nebudem hovoriť konkrétne mená, pretože s každým to bolo skvelé. Vždy som pôsobil v skvelej partii. Vychádzal som s každým, či už v Žiline, Banskej Bystrici, alebo doma v Prievidzi.
A čo nejaký pamätný zápas, moment?
– Asi ten, keď som dal prvý gól vo federálnej lige. Veľký zážitok bol spojený s postupom Prievidze do prvej ligy, keď hneď na prvý zápas proti Trnave prišlo 8-tisíc divákov a my sme vyhrali 3:0. Niečo takéto mesto vtedy dávno nezažilo.
Keď ste hrávali vy, chodilo na zápasy 8-tisíc ľudí a teraz 80. Ako to vnímate?
– Ťažko sa na to pozerám. Žiaľ, je to tak. Ťažko hľadať dôvody. Hráči teraz už nie sú ako voľakedy. Kedysi boli v hlavách nastavení tak, že za každú cenu chcú hrať najvyššiu súťaž. A doma v Prievidzi. Momentálne chlapci nemajú také chcenie posunúť sa vyššie a uspokoja sa aj s málom. Je to u niektorých hráčov veľmi na škodu.
Prečo mladí futbalisti z okresu nemajú momentálne až takú motiváciu hrať vyššie?
– Bolo tu viacero talentov, ktorí mohli byť niekde inde, ale uspokojili sa. Zvolili si ľahšiu cestu. Nechcelo sa im trénovať a dodržovať prísny režim vrcholového športu. A potom sú tam, kde sú, v okresných súťažiach. Myslím, že pár z tých hráčov, ktorých poznám osobne, malo ambície hrať vyšší futbal. Škoda.
Legenda dnes už futbal nehráva. (zdroj: Ivan Mriška)Nemrzí vás, že ste na vrchole kariéry nevyskúšali zahraničie aj vy?
– V tej dobe sa von nechodilo. Bolo to zakázané. Ešte aj na sklonku kariéry, keď som išiel do Rakúska, bol problém. Kedysi tam bola nejaká ponuka na Cyprus, ale to zlyhalo prakticky v zárodku. V tom čase sa tak neprestupovalo ako teraz. Ani sme to vôbec neriešili, pretože kvalitná súťaž sa hrala aj doma. A sledovalo ju veľké množstvo divákov.
Chodíte si aj dnes občas zahrať?
Diváci ich naháňali so železnými tyčami. Najstarší žijúci futbalista Prievidze: Hrávali sme s handrovou loptou (+FOTO) Čítajte – Už len na playstation. Srdce a hlava by chceli, ale zdravotné problémy mi to nedovolia. Už len zboku sledujem svojich zverencov. Momentálne trénujem starších dorastencov.
Využívate vo svojej práci trénera aj bohaté hráčske skúsenosti?
– Určite to má nejaký vplyv na moju prácu, ale trend ide stále dopredu. Musím sa preto vzdelávať a učiť nové veci. Keby som však porovnal, ako sa v Prievidzi makalo za mojich čias a teraz, úroveň trénovania bola vyššia, kedysi museli hráči viac trpieť. A to sa dnes deťom nechce. Bolo by zaujímavé sledovať, ako by sa chlapci k tomu v dnešnej dobe postavili. Podľa mňa by ušli.
Na záver. Aké sú vaše ambície?
– Pri tomto modeli súťaže to bude veľmi náročné, ale jednoznačne zachrániť pre Prievidzu druhú dorasteneckú ligu.
