VERÍM

Blíži sa čas Vianoc, čas radosti, hojnosti, pokoja. Čo z tejto atmosféry dokážeme prijať, čo nám môže pomôcť uvidieť a čo nám môže pomôcť nájsť?

Blíži sa čas Vianoc, čas radosti, hojnosti, pokoja. Čo z tejto atmosféry dokážeme prijať, čo nám môže pomôcť uvidieť a čo nám môže pomôcť nájsť? Žeby tie množstvá vecí, ktoré sa balia do ligotavých papierov a dávajú pod stromček... Alebo plné stoly jedla a pitia, či hodiny strávené pred televíziou? Verím, že je to niečo úplne iné.

Poznám ľudí, ktorí vymieňajú tiché štedrovečerné večery pri sviečke za rušné vianočné večierky, dôveru a priateľstvo za osobný prospech, vytrvalé úsilie o správnu vec za vidinu bezpracného zisku a pohodlia. Svoju ľudskosť za peniaze. Napriek tomu verím, že túžba po ideáloch a úsilie o nezištné dobro je tou správnou cesta. Verím, že dobro, mier a láska sú tým, po čom niekde hlboko vo svojom vnútri každý z nás túži, aj keď ich nedokáže nahmatať ani si ich kúpiť, aj keď ich už nevie presne opísať alebo ich už nevidí pre vlastnú bolesť, hnev či strach. Majú mnoho tvárí a podôb, a predsa sú tu stále, jedinečné a večné. Preto nech si prognózuje a hovorí kto chce, čo chce. Ja verím, že dobro, mier a láska existujú. Potrebujem ich však dennodenne objavovať, nasledovať, a potom sa stávajú viditeľnou skutočnosťou. Aj preto verím, že sa dokážem zmeniť a zajtra zo mňa môže byť o niečo lepší človek, akým som dnes alebo akým som bol včera.

Čo stojí za neviditeľnou atmosférou Vianoc, ktorá prichádza? Jedného sa to vnútorne dotkne, rozochveje až rozcitlivie. Iného zase dostane pod tlak, pred ktorým sa snaží uniknúť zvýšeným pracovným tempom alebo seba omámením rôzneho druhu. Verím, že tento čas prináša niečo mimoriadne a nadčasové, čo nemá absolútne nič spoločné s bezradným konzumom, či povrchným trendom doby. Pred niekoľkými storočiami ľudia verili, že zem je plochá doska, cez ktorej okraj možno prepadnúť do bezodnej hlbiny. Nevedomosť a strach nám dodnes bránia objavovať nové cesty a prekonávať prekážky.

Podľa toho čomu človek vo svojom vnútri verí, podľa toho sa aj správa. Farba pleti, či vonkajšia náboženská príslušnosť, nehrá žiadnu úlohu. Rozhodujúce je iba aký je kto človek. Verím, že to, čo robí človeka človekom je ľudskosť, ktorá má silu prejaviť sa bez ohľadu na funkciu, či spoločenské postavenie.

Verím, že počas Vianoc sa naše oči dokážu pootvoriť o kúštik viac a uvidieť cestu, o ktorú stojí za to dennodenne zápasiť a premáhať sa. Verím, že narodenie Dieťaťa, ktoré nám prišlo ukázať Pravdu, je tým skutočným vianočným darom. Pomoc a opora k nám prichádza zhora v podobe záchranného lana, ktoré je utkané z lásky k blížnym a z dobrého chcenia. Verím, že toto záchranné lano hoci je nehmatateľné, je skutočné a každý z nás ho má neustále na dosah, nielen počas Vianoc, ale po celý rok. Verím, že každý človek dokáže to záchranné lano uchopiť a objaviť svoju správnu cestu, a tým aj dobro, mier a lásku, po ktorých niekde hlboko vo svojom vnútri túži.

Verím, že ten, kto úprimne a vytrvalo hľadá, raz nájde.

Autor článku: Andrej Cifra pracuje ako advokát a lektor, vo voľnom čase sa venuje dobrovoľníctvu a podieľa sa na uskutočňovaní podujatí upriamujúcich pozornosť na praktický význam živých etických princípov, ktoré ovplyvňujú naše vnútorné prežívanie, vzťahy s ľuďmi a ktoré formujú pomery okolo nás.

Tento článok bol publikovaný pod záštitou všeobecne prospešnej Nadácie Posolstva Grálu na Slovensku, ktorej cieľom je podpora uvedomelého života a šírenie inšpiratívnych myšlienok: Ježiš vám aj preto ukázal prostú cestu, vedúcu bezpečne k cieľu; veď hlboká pravda spočíva v jednoduchých slovách: Miluj blížneho svojho ako seba samého! Tým dal kľúč ku slobode, ku vzostupu! Pretože nedotknuteľne platí: Čo činíte pre svojho blížneho, to konáte v skutočnosti pre seba! Len pre vás samotných, pretože podľa večných zákonov všetko bezpodmienečne dopadá na vás späť, dobré alebo zlé, či už teraz tu alebo tam. To príde! Preto je vám takto ukázaná cesta, a to tá najjednoduchšia, ako máte chápať krok ku dobrému chceniu. Svojmu blížnemu máte dávať svojou bytosťou, svojou povahou! Nie však výhradne peniazmi či majetkom. Potom by nemajetní boli vylúčení z možnosti dávania. A týmto správaním sa, týmto „dávaním seba“, v styku so svojim blížnym, s ohľadom a s úctou, ktorú mu dobrovoľne preukazujete, spočíva to „milovanie“, o ktorom hovorí Ježiš. Je v tom pomoc, ktorú poskytujete svojmu blížnemu, pretože v tom sa stáva schopným zmeniť sa, alebo bude schopný stúpať ďalej do výšky, pretože takto môže zosilnieť. (citát z diela Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu)