Po jesennej časti ste skončili na 13. mieste. Ako to hodnotíte?
– Hodnotíme to pozitívne, pretože sa na to nepozeráme z pohľadu umiestnenia, ale z pohľadu celkového rozvoja hráča. Každý jeden hráč kategórie U14 v prvej lige obstál, z nášho pohľadu sa správne rozvíjal, niektorí dokonca boli posunutí do U15, kde sú rovnaké princípy a pravidlá. Takže tabuľka nie je priorita.
Čo musíte na jar predviesť, aby to bolo lepšie?
– Samozrejme, že sa chceme zlepšovať, ale nie z pohľadu tabuľky, resp. výsledku, ale kvôli osobnému rozvoju. Takže z našej cesty nemienime ustúpiť. Máme jasne definované, ako chceme chlapcov rozvíjať, aby napredovali nielen ako jednotlivci, ale aj ako družstvo. Sme nároční, snažíme sa hráčov správne ovplyvňovať, vstupovať do nich tak, aby sa stále posúvali vpred.
Zrejme ale dobrá správa, že sa na hornej Nitre hrá prvá žiacka liga.
Tréner Radovan Babašta: Výsledok u detí nie je prvoradý Čítajte – Áno, prvá liga pre tento región je výborná, z pohľadu konfrontácie nielen pre samotných hráčov, ale aj pre nás trénerov, pretože sa môžeme porovnať s najlepšími družstvami. Druhá otázka je, tréningové podmienky, ktoré môžeme chlapcom ponúknuť v rámci prvej žiackej ligy.
Aká je klíma v tíme?
– Máme pocit, že chlapci sú dobre nastavení, pracovití, poctivo chodia na tréningy, vedia prečo a ako trénujú, veria tomu, takže v tomto smere by to malo byť v poriadku.
Zrejme to máte ťažké starať sa o kopec 14-ročných futbalistov?
– Ťažké to nie je, vek je ťažký. Dostávajú sa do puberty, takže tých bočných vplyvov začína byť viac, ako by sme si želali, ale sme tu od toho, aby sme im ukázali správnu cestu.
V čom je tréning detí iný ako u mužov?
– Mládežnícky tréning má byť založený na rozvoji hráča, nemal by byť výsledkový, ale riešiť spôsob hry, riešiť TJ podľa vekových kategórii, riešiť individuálny herný výkon, mať dlhodobé ciele.
FC Baník Prievidza U14. (zdroj: FC Baník)Kedy začínate prípravu?
– Tréningový proces začíname 8.1.2019, takže v deň, keď chlapci idú do školy po prázdninách.
Aké sú vaše trénerské ambície, sny?
– Ja som nikdy nemal trénerské ambície, len už ako hráč som cítil, že odo mňa chcú niečo na ihrisku, čo sa v tréningu ani zďaleka neobjavovalo a tento pocit sa u mňa prehĺbil, keď začal s futbalom syn Adam. Takže mojou ambíciou je vychovať sebavedomých futbalistov na ihrisku a pokorných mimo neho.
A čo váš trénerský vzor?
– U mňa je to jednoznačné, som ovplyvnený trénermi Aďom, Norom Guľom, Patrikom Mojžišom, toto sú tréneri, s ktorými vidíme futbal rovnako, veľa debatujeme, radíme si, pomáhame si, prajeme si. Samozrejme, sú tu aj kolegovia v klube, s ktorými sa snažíme nadstaviť tak, aby sme sa zlepšovali a vzájomne sa posúvali dopredu nielen chlapci, ale aj my tréneri.
Chceli by ste ešte niečo dodať?
– Prajem Prievidzi, aby sa vrátila na futbalovú mapu, pretože tam jednoznačne patrí, či už divácky, hráčsky, je tu obrovský potenciál v každom smere. Momentálne je to tak, že keď chce niekto niečo dokázať, musí odísť. Prial by som si, aby chlapci neodchádzali z klubu do iných klubov, ale aby boli hrdí na klub, Prievidzu.
