TRENČÍN. S hokejom nezačínal v Trenčíne, ale v neďalekej Dubnici nad Váhom, keďže v tom čase na Sihoti stavali zastrešenie zimného štadióna.
Najskôr musel odhrabať zasneženú ľadovú plochu a v skorých ranných hodinách ešte pred odchodom do školy si mohol zatrénovať.
Vzťah k vode zostal v rodine. Otec bol kanoistom, mladý Ľubo sa preháňal pre zmenu po zamrznutých plochách.
Medzi dospelých hokejistov vstúpil ako osemnásťročný. V sezóne 1986/87 si obliekol dres Spartaka ZŤS Dubnica, ktorý v tom čase hral Slovenskú národnú ligu.
Bartovič o Trenčíne: Šialenstvo. To, čo sa tu dialo, som už dlho nevidel Čítajte Prvú šancu v Trenčíne dostal 30. marca 1988, keď nastúpil proti neskoršiemu víťazovi federálnej ligy VSŽ Košice. Dukla síce nebodovala, ale Sekeráš legendárneho trénera Jaroslava Waltera presvedčil a ten mu dal príležitosť aj v nasledujúcich stretnutiach.
Na prvý gól v žlto-červenom drese čakal do decembra, keď sa presadil proti Gottwaldovu.
Za Waltera sme trénovali s kovovými opaskami, spomína Hlinka starší Čítajte „Na pána Waltera mi zostali príjemné spomienky. Bol to chlap na správnom mieste. Ak mužstvo pracovalo na sto percent, vedel sa za nás postaviť. Mal svojské metódy. Bol taká tvrdá nemecká povaha. Z náročnej prípravy mnohí z nás ťažili ešte veľa rokov,“ zaspomínal si na hokejové začiatky Ľubomír Sekeráš.
