Pochované obete 2. svetovej vojny príbuzní stále hľadajú aj na našom území

Takmer stotisíc tiel vojakov 2. svetovej vojny leží pochovaných v slovenskej zemi. Stále nové a nové sa nachádzajú.

Na vojenskom cintoríne vo Zvolene je pochovaných množstvo sovietskych a rumunských vojakov, ktorí zahynuli v našom regióne.Na vojenskom cintoríne vo Zvolene je pochovaných množstvo sovietskych a rumunských vojakov, ktorí zahynuli v našom regióne. (Zdroj: Martin Šimovec)

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Viac ako 93 350 obetí, viac ako 9180 hrobov, 20 centrálnych cintorínov po celom území Slovenska. Čierne memento, ktoré desí a je výstrahou aj 73 rokov od ukončenia 2. svetovej vojny.

Desaťtisíce mladých mužov, ktorí sa už nikdy nevrátili do svojej rodnej vlasti. Identifikovaní s menom na náhrobku, ale aj hrdinovia bez mena.

Jana Kráľová z Ministerstva vnútra SR má vo svojej agende vojnové hroby a cintoríny. V rozhovore pre naše noviny nám priblížila svet vojenských cintorínov s desaťtisíckami tragicky zosnulých vojakov na našom území v súčasnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Nachádzajú sa na území Slovenska stále nové hroby zahraničných vojakov z 2. svetovej vojny?
– Nové hroby zahraničných vojakov z 2. svetovej vojny sú vyhľadávané cielene, ale aj náhodne. Aj teraz, po pomerne dlhej dobe od ukončenia 2. svetovej vojny, sa podarí nájsť nový vojnový hrob. Cielené vyhľadávanie súvisí najmä so starostlivosťou o hroby nemeckých vojakov, ale v menšej miere evidujeme aj prípady súvisiace s Červenou armádou. Je to pochopiteľné, keďže s budovaním centrálnych nemeckých vojnových cintorínov sa začalo až v 90. rokoch minulého storočia. Náhodne sú vojnové hroby zahraničných vojakov nájdené napríklad pri stavebných prácach, pri zosuve pôdy a podobne.

Prečítajte si tiež: O záchranu umenia z obdobia socializmu sa snaží partia mladých ľudí Čítajte 

Kde sa nachádza centrálna evidencia vojnových hrobov na Slovensku?
– Ministerstvo vnútra vedie Ústrednú evidenciu vojnových hrobov. Táto evidencia je vedená v súlade s princípmi ženevských dohovorov. Na Slovensku je zabezpečovaná starostlivosť o všetky vojnové hroby, to znamená aj pamätníky, pietne symboly, pamätné miesta a podobne z oboch svetových vojen bez ohľadu na príslušnosť padlých a zomrelých vojnových obetí. Dôležité je, že sa nám stále darí verifikovať nové údaje o vojnových obetiach, vrátane príslušníkov zahraničných ozbrojených síl, ktorí zahynuli v 2. svetovej vojne na území Slovenska.

SkryťVypnúť reklamu

V ktorých slovenských mestách sú vojenské cintoríny zahraničných vojakov z 2. svetovej vojny?
– Predovšetkým sa to týka centrálnych vojnových cintorínov, a to Červenej armády, Rumunskej armády a Wehrmachtu. Samozrejme, evidujeme vojnové hroby aj iných príslušníkov, ale v týchto prípadoch ide skôr o jednotlivé hrobové miesta a nie vojnové cintoríny. Cintoríny Červenej armády sa nachádzajú v Bratislave, Humennom, Michalovciach, Štúrove, Trebišove, Zvolene, Žiline, Košiciach, Svidníku a Novej Bošáci.

Wehrmacht: Zborov, Humenné, Prešov, Hunkovce, Važec a Bratislava. Rumunská armáda: Zvolen, Stará Turá a Trenčianska Teplá. Na povstaleckom cintoríne v Martine je zastúpených niekoľko krajín. Nájdeme tu napríklad aj francúzske vojnové hroby.

Prečítajte si tiež: Knižná novinka vyrozpráva osudy vojakov z trenčianskeho regiónu vo Veľkej vojne Čítajte 

Hľadajú prostredníctvom štátnych orgánov SR zahraniční potomkovia obetí 2. svetovej vojny stále svojich predkov? Kde ležia a sú vôbec ich hroby na našom území?
– Záujem o pátranie po vojnových hroboch z roka na rok rastie. Obracajú sa na nás študenti, rodinní príslušníci, občianske združenia, zastupiteľské úrady, štátne inštitúcie v zahraničí. Nie vždy sú pátrania úspešné, a to najmä z dôvodu nepresných informácií alebo ich nedostatočného množstva. Samozrejme, máme aj veľa úspešných prípadov. Mnohokrát sa stáva, že po vypátraní hrobu prídu žiadatelia konkrétny hrob aj navštíviť a uctiť si pamiatku padlého. Dostávame aj také žiadosti, keď sa príbuzní snažia zistiť osud konkrétneho vojaka. Ľudia na obete vojny nezabúdajú.

SkryťVypnúť reklamu

Objavujú sa po desaťročiach od ukončenia vojny žiadosti o exhumáciu pozostatkov zahraničných vojakov a ich prevoz? Je to podľa slovenskej legislatívy možné?
– Exhumácie sa vykonávajú najmä v súvislosti s nájdením vojnových hrobov mimo vojnových cintorínov, napríklad v lesoch alebo priestranstvách, ktoré v čase vojny poslúžili ako núdzové riešenie na pochovanie padlých. Väčšinou sa pochovávalo v parkoch, v blízkosti kostolov, za obcou, mestom, alebo popri cestných komunikáciách. Repatriácia kostrových ostatkov je možná. Takéto žiadosti však evidujeme len vo veľmi malom množstve. Krajiny sa držia princípov ženevských dohovorov a v niektorých prípadoch máme vzájomnú starostlivosť ošetrenú aj medzivládnymi dohodami o vojnových hroboch.

Zrejme by to bolo aj z etických dôvodov neprijateľné rušiť pokoj zosnulých.
– Všeobecne by bolo veľmi neštandardné, ak by si krajiny začali vymieňať kostrové ostatky padlých, bolo by to neúctivé aj logisticky veľmi náročné. Má sa za to, že každá krajina sa stará o vojnové hroby na svojom území, ale zároveň umožní uctiť si pamiatku padlých zástupcom štátu danej krajiny, rodinným príslušníkom, komukoľvek, kto má o to záujem. Hneď po ukončení vojny sa aj na Slovensku začalo s usporiadaním vojnových hrobov. Svedčí o tom skutočnosť, že boli vybudované centrálne cintoríny. Budovanie vojnových cintorínov je tradícia, ktorá sa udržiava na celom svete.

To, že sú príslušníci ozbrojených síl pochovaní dôstojne na jednom cintoríne, je prejav úcty, je to pamäť, kus histórie, ale aj memento.

Akým spôsobom štát spolufinancuje udržiavanie vojenských cintorínov?
– Štát sa podieľa na financovaní vojnových hrobov v súlade so zákonom o vojnových hroboch. Na každý vojnový hrob prispieva päťnásobkom hodinovej minimálnej mzdy. Tento príspevok je určený na úpravu vojnového hrobu, kosenie, obnovu písma, očistenie a podobne. Štát môže poskytnúť finančný príspevok aj na projekt obnovy vojnového hrobu, vrátane vojnových cintorínov.
Tento príspevok sa poskytuje na základe zmluvy, v ktorej je presne vyšpecifikovaný predmet. Príspevky majú rôznu výšku v závislosti od náročnosti projektu.

Kto financuje a kto sa stará o vojenské cintoríny nemeckých vojakov na našom území?
– O tieto cintoríny sa v súlade s medzivládnou dohodou stará najmä nemecká strana, ktorá starostlivosť aj financuje.

Prečítajte si tiež: Kultúrny dom v Drietome postavil legionár Čítajte 

Akým spôsobom sa podarilo identifikovať vojakov, ktorým chýbal kovový štítok alebo doklady?
– Sú rôzne znaky a zdroje, ktoré sa pri identifikácii musia skúmať. V niektorých prípadoch pomôžu svedectvá občanov, ktorí si pamätajú a zažili pochovanie, prípadne tieto informácie im boli odovzdané od starých rodičov a podobne. Nápomocné sú aj nájdené súčasti uniformy, prípadne osobné veci vojaka, ale najdôležitejšie je antropologické preskúmanie ostatkov. Pri nemeckých príslušníkoch je situácia jednoduchšia. Mali výborné záznamy o chrupe, podľa týchto záznamov sa podarilo identifikovať mnohých vojakov. Samozrejme, sú aj také prípady, keď sa podarí identifikácia len čiastočne alebo vôbec. Vieme určiť príslušnosť k armáde približný vek, ale identita osoby ostane nezistená. Prípadne vieme určiť len to, že ide o vojnovú obeť.

V porovnaní hrobov sovietskych, rumunských a ďalších spojeneckých armád s hrobmi nemeckých vojakov – ktoré cintoríny sú v lepšej kondícii?
– Nemeckých cintorínov je len šesť. Boli vybudované omnoho neskôr ako tie ostatné. Ale aj napriek tomu mnohé cintoríny sú v porovnateľnom stave ako tie nemecké. Mestá sa snažia zabezpečovať dôstojný vzhľad cintorínov a darí sa im to. V mnohých prípadoch prebiehajú alebo sú plánované rekonštrukcie. Vždy je čo zlepšovať, ale myslím si, že Slovensko zabezpečuje starostlivosť o vojnové hroby na štandardnej úrovni, čo potvrdzujú aj zahraniční partneri.

Kto je vlastníkom vojenských cintorínov na našom území?
– Vo väčšine prípadov obec. Ale sú aj také vojnové hroby, ktoré sú vo vlastníctve štátu, v správe Ministerstva obrany SR a napríklad Dargovský pamätník je vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 178
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 913
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 787
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 481
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 863
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 561
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 191
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 766
  1. Ivan Čáni: Fico nie je hlúpy, aby nechápal čo hovorí a robí.
  2. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  3. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  4. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  5. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  6. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  7. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  8. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 096
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 74 600
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 45 853
  4. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 228
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 062
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 209
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 13 282
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 609
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ivan Čáni: Fico nie je hlúpy, aby nechápal čo hovorí a robí.
  2. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  3. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  4. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  5. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  6. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  7. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  8. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 096
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 74 600
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 45 853
  4. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 228
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 062
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 209
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 13 282
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 609
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu