PRIEVIDZA. Ľudia svojím záujmom neraz dajú impulz k rozmanitým aktivitám aj okoliu. Tak aj Hornonitrianske múzeum v Prievidzi pátralo po existencii dvoch sôch v meste. Prievidza v roku 1929 vybudovala Okresný zdravotný ústav. Slávnostne ho 28. septembra otváral minister zdravotníctva Dr. Jozef Tiso.
Nové zdravotné stredisko bolo veľkým prínosom pre mesto, lekári tu ordinovali aj bezplatne.
Priestranstvo pred zdravotným ústavom v čase jeho odovzdávania bolo prázdne, len počas slávnostnej akcie sa vyzdobilo zeleňou.
Až k 16. výročiu vzniku republiky, 28. októbra 1934, bola pred strediskom odhalená protirevizionistická soška „Nedáme sa!“ od Frica Motošku.
Jej názov sa stal mottom osláv „Dňa Slobody“, na ktorých okolo 5000 účastníkov uvítalo odhalenie súsošia dvoch bojovníkov.
Pre Prievidzu sošku zakúpil okresný výbor a o naprojektovanie jej osadenia sa zaslúžil „kresliar meštianky“ Ján Hrčka.
Bratstvo Chevrah kadiša v Prievidzi Čítajte Informácia chýbala
Slávnosti, súčasťou ktorej bolo aj založenie pobočky tzv. odboru Slovenskej ligy v meste, bola v miestnych novinách Náš kraj venovaná veľká pozornosť pred udalosťou aj po nej.
Práve preto zaráža fakt, že sa v tomto dvojtýždenníku neobjavila žiadna správa o odhalení sochy, ktorá ju podľa niektorých informácií nahradila.
Vystriedať ju mal pomník M. R. Štefánika, na ktorého postavení sa na svojej schôdzi uzniesol „Okresný osvetový sbor“. Pôvodne plánovali umiestniť bronzovú sochu generála slovenského rodu na Masarykovom námestí (dnešné Námestie Slobody). V decembri 1937 bol ustanovený prípravný výbor na vybudovanie pamätníka. Očakával rozšírenie svojich radov o starostov všetkých obcí a spolkov v okrese.
V januári 1938 Náš kraj informuje o plánovanom projekte a ešte v máji sa objavila správa o prispievateľoch do zbierky na jeho realizáciu. Tu správy o soche končia, hoci oslavy na Štefánikovu počesť sú naďalej spomínané. Návrh na úpravu okolia s vkomponovaním figurálnej bronzovej plastiky na podstavci pripravil ešte v júli český záhradný architekt Josef Vaněk. Projekt, ku ktorého realizácii nedošlo, sa zachoval v Národním archive v Prahe.
Podľa článku Erika Kližana v Prievidzskom občasníku z roku 2004 sa už v septembri 1938 rozhodlo o zadaní stavebných prác staviteľovi Imrichovi Spevárovi, do ktorých spadalo aj odstránenie pôvodného súsošia a vodo-trysku, ktorý bol jeho súčasťou. Erik Kližan sa ďalej zmieňuje, že nový sedemmetrový pamätník mal opäť zhmotniť Miroslav Fric Motoška.
Takýto monument však pre Prievidzu Motoška nerealizoval, aj keď vytvoril pomníky Štefánika v roku 1921 v Clevelande, v roku 1934 v Šuranoch (premiestnená do Hlohovca a zničená), do Levíc (dočasne premiestnená do Nitry) a bustu do Liptovského Mikuláša.
Je zrejmé, že Prievidza až v roku 2016 získala bustu Štefánika, vytvorenú firmou Pavla Tonhayzera Kamenzer v Lehote pod Vtáčnikom. No inštalovaná nebola na mieste určenom v roku 1938, ale na sídlisku Píly, symbolicky na Štefánikovej ulici.
Horná Nitra v novom štáte Čítajte Bol to Štefánik?
Avšak na starších pohľadniciach, odosielaných ešte začiatkom 60. rokov, je na záberoch pred zdravotným ústavom podstavec so sochou, ktorú ale nie je možné identifikovať. Bol to Štefánik?
V pôvodných návrhoch bolo plánované osadiť na priestranstvo majestátnu bronzovú celo figurálnu plastiku a na fotografii je viditeľný malý objekt, pravdepodobne z bieleho kameňa. Tvarom by viac pripomínala súsošie Nedáme sa, no toto bolo zhotovené z bronzu, čomu zas nezodpovedá farebnosť. Ale kam sa dielko podelo?
A kam sa podela soška Frica Motošku „Nedáme sa!“, ktorá v rokoch 1934 – 1938 stála v Prievidzi pred zdravotným ústavom? Pátranie po tejto konkrétnej plastike z Prievidze sťažuje fakt, že z diela bolo zhotovených mnoho exemplárov, ktoré sa dnes nachádzajú nielen u súkromných zberateľov – aj v Prievidzi, ale i v SNM Múzeu Bojnice, v SNG, Galérii Jána Koniarka v Trnave a v súčasnosti duplikáty núkajú na predaj aj viaceré starožitnosti na Slovensku i v Čechách. Bola v Prievidzi inštalovaná niektorá z nich?
Zaujímavosťou sú rôzne rozmery plastík. Výška väčšiny sa pohybuje v rozmedzí 23 – 25 cm, objavil sa aj o 10 cm vyšší exemplár a dokonca artefakt zo SNG dosahuje až 55 cm. Nie je zrejmé, akú veľkosť malo dielo osadené na verejnom priestranstve v Prievidzi, isté však je, že nebolo veľké, keďže noviny Náš kraj sa zmieňujú len o soške.
S korunou do sveta: Vznik meny v novej republike nebol jednoduchý Čítajte Zmenil svoju tvár
Areál pôvodného Okresného zdravotného ústavu za takmer deväťdesiat rokov od vybudovania zmenil svoju tvár. Po vybudovaní nových kliník v meste sa do starej budovy presídlili zubné ambulancie, ktoré sú tam doteraz.
V popredí je už niekoľko desaťročí pamätník hrdinom padlým za slobodu a nezávislosť ČSR v prvej a druhej svetovej vojne, no aj ten od svojho vzniku už zmenil podobu. A čo sa stalo s výtvarnými inštaláciami, ktoré v priebehu času dotvárali jeho priestranstvo? Kto vie, nech povie ...
Autor: JAROSLAVA KUPČOKOVÁ
