PRIEVIDZA. Nevyhnutnou témou bol aj prerod baníctva po ukončení ťažby uhlia na hornej Nitre. K tomuto procesu sa vyjadrili všetci hostia diskusného fóra.
Jana Michaličková sa ohľadne útlmu baníctva spolieha na odborníkov, ktorí sa rozumejú tejto problematike, aby tieto otázky riešili. „Moje skúsenosti sú také, že v meste nie sú zamestnanci, ktorí rozumejú problematike baníctva. Nechajme, aby tieto otázky riešili odborníci z baní, odborníci na ministerstvách, Európskej únii, komisár Európskej únie, ktorý sa venuje energetike. Nerobme z toho politickú kampaň,“ uviedla Michaličková.
Hornonitrianske bane, ktoré dostali od štátu možnosť, aby sa zo štátneho podniku transformovali na akciovú spoločnosť, by podľa nej mali mať prvoradý záujem na tom, aby nedošlo k značnému poklesu zamestnanosti v rámci ich spoločnosti.
„Oni od prvopočiatku hľadajú prostriedky a možnosti využitia ľudí, ktorí by po roku 2023 alebo po roku 2030 mohli mať ohrozené pracovné pozície,“ ozrejmila Jana Michaličková.
MY S VAMI: Záujemcovia vysvetlili rozhodnutie kandidovať Čítajte Otvorenosť problematiky
Miroslav Procháska pri tejto téme poukázal na situáciu minuloročnej zimy, keď sa v elektrárni začal realizovať takzvaný prevádzkový pokus a na odstavenom bloku sa začalo opäť spaľovať uhlie.
„Valil za z toho čierny dym. Viacerí priatelia sme sa rozhodli iniciovať petíciu za zastavenie tohto takzvaného prevádzkového pokusu. Ten proces spustil to, čo ja dnes oceňujem najviac, že sa táto téma odtabuizovala,“ poznamenal.
Procháskovi na tom všetkom najviac prekážalo, že baníci boli zavádzaní nereálnymi termínmi, uzneseniami vlády. „Hovorilo sa o roku 2030 a pritom odborná verejnosť už dávno upozorňovala na to, že ani samotná životnosť elektrárne nie je väčšia ako myslím rok 2023,“ vysvetlil.
Za najväčší prínos považuje to, že sa o situácii začalo rozprávať. „Vďaka tomu vláda a najmä Európska komisia presmerovala pozornosť na náš región,“ uviedol.
Pokračoval, že sa vyvoláva mylné zdanie, že mesto môže o týchto veciach rozhodovať. „Nemôže. Ale môže a musí sa snažiť byť v tomto procese korektným partnerom, s ktorým tí hlavní partneri budú schopní a ochotní diskutovať,“ ozrejmil.
Úloha mesta bude podľa neho spočívať v tom, aby kontrolovalo, kam budú prúdiť peniaze, ktoré budú prerodu regiónu pomáhať. „Nesmieme dopustiť, aby sa premrhali na nejaké nezmysly, nejaké mäkké projekty vo forme rôznych školení, rekvalifikácií. Mali by podľa mňa ísť na tvrdú infraštruktúru – cesty, železnicu, priemyselný park,“ zdôraznil Procháska.
Minúta po minúte: Diskusia MY S VAMI: Kto obsadí primátorský post v Prievidzi? Čítajte Dlhodobá tradícia
Ida Gálová poukázala na storočnú tradíciu, ktorá tu vznikla a ktorá je v ľuďoch tak hlboko zakorenená, že každý jeden zo staršej vekovej generácie na ňu nedá dopustiť.
„Vďaka baniam sa zvýšil počet obyvateľov až nad 50-tisíc. Vďaka baniam tu našli ľudia z celého bývalého Československa pracovné príležitosti. Stavalo sa veľa, ľuďom sa ponúkala sociálna infraštruktúra v požadovanej miere,“ opísala.
Podstatu v procese transformácie vidí v rovnocennej alternatíve toho, čo bolo. „To znamená, že ak mladí ľudia budú mať dobré pracovné príležitosti s perspektívnym platom, nebudú nám utekať do zahraničia. Veľa prostriedkov sa vynakladá na ich štúdium, zrazu to skončí niekde v nenávratne, pretože odídu do zahraničia, tam sa usadia. Potom nám mesto starne a nemáme tie kvalifikované pracovné sily, ktoré potrebujeme. Dať ľuďom prácu, to je riešenie,“ myslí si Ida Gálová.
