Na majstrovstvách sveta žien v Jokohame ste rozhodovali finále. Ako ste spokojný?
Zvyknem byť k svojim výkonom dosť kritický. Po finále som však mal veľmi dobrý pocit, ktorému určite pomohli výkony aj mojich kolegov rozhodcov na stretnutí, ale aj sústredenie sa družstiev na ich výkony a nie na nás, rozhodcov.
Po zápase poďakovali za náš výkon aj funkcionári porazeného družstva Talianska, čo naznačuje, že naše pôsobenie v zápase nebolo rušivé.
Viete nám prezradiť, ako prebiehal ten zápas?
Talianky vyhrali prvý aj tretí set, naopak, Srbky druhý a štvrtý. V piatom je to už veľakrát o náhode a väčšej psychickej odolnosti. V tom mali asi o niečo skúsenejšie Srbky navrch. A hoci prehrávali i v piatom sete, v koncovke sa rozbehli a nedali už v závere Taliankam šancu.
A čo celkovo vaše výkony na šampionáte?

Celkovo som odrozhodoval 12 stretnutí, 7 ako prvý a 5 ako druhý rozhodca. Nemali sme žiadne problémy, dokonca nebolo potrebné použiť ani žiadne napomenutia či tresty.
Veľmi priaznivú bilanciu sme mali aj v rámci videoverifikácie našich rozhodnutí (challenge), ktorá sa na takýchto podujatiach používa vo volejbale už päť rokov.
Je pravda, že pár hodín po finále ste už vyučovali študentov na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine?
Áno, je to tak, odlietal som z Japonska zavčasu ráno v nedeľu po finále. Spal som menej ako hodinu, celý deň som strávil cestovaním a už v pondelok o siedmej som bol v práci. Rýchlo bolo treba zabudnúť na štyri týždne volejbalu a vrátiť sa do reality.