Trenčín sa do pohárovej Európy prebojoval iba vďaka špeciálnemu play-off. Po dlhodobej časti uplynulého ročníka Fortuna ligy skončil na piatej pozícii. Vďaka triumfom nad Ružomberkom a Žilinou dostal šancu nakuknúť do Európskej ligy.
Počas letnej prestávky sa zdala byť základná skupina skôr utópiou ako realitou. Pred aktuálnou sezónou však na lavičku AS zasadol holandský tréner Ricardo Moniz. Futbalový svetobežník od roku 1994 pôsobil vo viac ako desiatich rôznych tímoch.
Prvý kontakt s klubom z Považia nadviazal prostredníctvom Lea van Veena. Vážnejšie ho začal sledovať na základe dlhodobej spolupráce s holandským veľkoklubom Ajax Amsterdam.
Po pracovnej stránke sa v Trenčíne začal častejšie objavovať na jar tohto roku. S majiteľom klubu Tschenom La Lingom ho bolo možné viackrát vidieť na jedinej tribúne trenčianskeho štadióna.
„Vo futbale nemám priateľov. Náš vzťah funguje na základe rešpektu a profesionality. Ostatné veci nie sú dôležité. Nadnesene povedané, ja som zlý na neho a on na mňa,“ povedal Moniz v nedávnom rozhovore.
Sklamanie z vypadnutia
Charizmatický tréner dokázal kabínu poblázniť v pozitívnom slova zmysle. Počas letnej prípravy perfektne pripravil tím na náročné boje v Európskej lige. Jeho zverenci dokázali postupne vyradiť Budučnosť Podgorica, Górnik Zabrze a Feyenoord Rotterdam. Stopku im vystavil až skúsený cyperský tím plný španielskych legionárov z Larnaky.

„Keď zničíte Feyenoord, musíte poraziť každého. Lenže na to treba byť sústredený na sto percent, nie na osemdesiatdeväť. Sklamal som. Nedokázal som tím dostatočne pripraviť. Mohli sme prepísať históriu. Ľudia o nás mohli hovoriť. Trenčín sme mohli zapísať na mapu futbalovej Európy veľkým písmom,“ povedal po vypadnutí na cyperskej pôde.
AS ako progresívny klub
Napriek tomu sa mu podarilo vybojovať s AS najväčšie víťazstvo v novodobej histórii klubu. V žilinskom azyle Trenčania zvíťazili nad Feyenoordom Rotterdam 4:0. Holandský gigant, ktorý hral ročník predtým základnú skupinu Ligy majstrov, pôsobil na Slovensku bezzubým dojmom. V domácej odvete bol síce jasne aktívnejší a dokázal si vytvoriť množstvo šancí, ale Monizovci dokázali uhrať nerozhodný výsledok a s celkovým skóre päť ku jednej aj postúpiť ďalej.

„Po dvojzápase Trenčín už v Holandsku poznajú všetci. AS je inovatívny klub. Má plán, štruktúru a vízie. Dnes väčšina klubov nevie ako má postupovať. Páni Rybníček a La Ling vedia ako postupovať ďalej. A to sa mi páči,“ vysvetľoval Moniz.
Podmienky nie sú rozhodujúce
Na Považie prišiel začiatkom júna a jeho misia skončila po takmer piatich mesiacoch. Nenápadného muža mohli ľudia v uliciach vidieť aj v časoch letných horúčav v dlhom rukáve. Na štadión chodil z centra mesta peši. Cez plece mal prehodené vrece s loptami.
Slabá infraštruktúra štadióna na Sihoti mu nevadila. Tešil sa z toho, že klub síce takmer nič nemá, ale chuť pracovať mu nechýba.

„V Salzburgu bolo všetko „zo zlata“, ale mentalita ľudí nebola dobre nastavená. Boli až príliš flegmatickí. Mali krásne ihriská, ale k čomu to bolo, keď nikto nechcel pracovať. V Trenčíne nie je takmer nič, ale makať chcú všetci. Som chlapec z ulice. Vyrastal som v skromných podmienkach,“ vyznal sa.
Ricardo z ulice
Radosť z futbalu bola pre neho prvoradá. Po úspešných zápasoch v pohárovej Európe hráčov nabádal, aby spravili okruh okolo tribún a pozdravili sa so všetkými fanúšikmi. Ricardo Moniz šiel spoločne s nimi.
„Divákov rešpektujem a chcem im prejaviť vďačnosť. Som Ricardo z ulice. Neznášam aroganciu. Všetci ľudia sú si rovní. Nerobím medzi nimi rozdiely. Príde mi prirodzené, aby som sa im poďakoval za ich čas, energiu, srdce.
Futbal sa hrá pre ľudí. Na to sa v dnešnom futbale zabúda. Doba sa zmenila. Ľudia sú rezervovaní a chýba väčšia otvorenosť. To z futbalu musí vymiznúť.
Futbal je dnes nudnou hrou. Tréneri sa boja o svoje miesta. Hrajú pre výsledky. S hráčmi nevedú rozhovory a oni sa cítia ako otroci. Taký je dnešný štýl. Kouč by mal byť aj kamarát aj otec,“ vysvetľoval svoj pohľad na futbal.
Hodiny tréningu naviac
Na svojich zverencov bol vždy mimoriadne náročný. V Trenčíne, ako aj v predchádzajúcich pôsobiskách, im nedal vydýchnuť. Všetko však robil pre ich dobro.
„Viete, prečo je Cristiano Ronaldo taký úspešný? Pretože trénuje neskutočné množstvo hodín navyše. A málokto ho nasleduje. Veľmi málo chlapcov obetuje futbalu toľko, čo on. Ale to je o jeho presvedčení. On nerobí to, čo chcú iní, ale to, čo cíti.
Hráč by si mal ísť za svojím snom. Musí mať v hlave silnú myšlienku, sny a byť odlišný od zvyšku. Akoby sa stratila zarputilosť, akou sa prezentoval Cantona, Maradona, Messi alebo Cannavaro,“ vysvetľoval.
Ťažké srdce na Marhefku
Pozornosť na slovenských trávnikoch vzbudil v závere júla. V domácom ligovom zápase proti Ružomberku neuniesol rozhodnutia rozhodcovskej trojice na čele s Borisom Marhefkom. Po dvoch vylúčeniach svojich hráčov neuniesol pocit krivdy a bol vykázaný na tribúnu.
„Venujem sa futbalu od sedemdesiatych rokov, ale nikdy som nevidel jedného človeka zničiť tak veľa. Keď ma vykázal, azda všetci sa na tom museli smiať. Ten chlap nemôže rozhodovať zápasy na takejto úrovni. Slovenský futbalový zväz by s tým mal niečo robiť, “ povedal tesne po zápase plný emócii.
Od disciplinárnej komisie dostal trest v podobe pozastavenia výkonu funkcie na dva týždne a finančnú pokutu 1500 eur.
Veľkokluby si veria, aj keď sa nedarí
Osudným sa mu napokon stal ďalší zápas s Ružomberokom. Pred ním Trenčania prehrali štyri ligových stretnutí. Ako bonus pridali vypadnutie v Slovnaft Cupe na pôde druholigovej Skalice, hoci ešte pár minút pred koncom viedli o gól.
Pred ostatným fortunaligovým duelom pod Čebraťom sa ešte snažil pôsobiť pozitívne.
„Máme za sebou skvelé leto. Zaslúžene sme vyradili tri silné kluby z pohárovej Európy. AS Trenčín sme posunuli opäť o kúsok vpred. O tom však nechcem hovoriť. Máme hlavy dole a mojou úlohou je zmeniť to. Akoby sa nám vytratilo potrebné sebavedomie. Veľké kluby ako Real Madrid alebo Bayern Mníchov si veria, hoci sa im nedarí. Práve to im pomáha dostať sa cez problémy a vyhrávať trofeje. Potrebujeme získať niečo z nich. Kvalitu bezpochyby máme. Musíme si však opäť začať veriť. V každom jednom zápase treba potvrdzovať to, čo sme už ukázali. Nechceme hľadať výhovorky,“ povedal pred pár dňami Moniz pre klubový web.
Definitívny koniec
V Ružomberku však opäť neudržal emócie na uzde. V závere stretnutia kopala „Ruža“ pokutový kop, ktorý však Gál-Andrézly nepremenil. Hlavný rozhodca ho nechal opakovať a domáci strelili víťazný gól. Moniz znova skončil na tribúne. Na druhý deň vydal jednoznačné stanovisko a v Trenčíne skončil.
„Po zápase v Ružomberku som sa však rozhodol skončiť ako tréner AS Trenčín. Je to na moju vlastnú žiadosť. Cítim, že klub vďaka mojej explozívnej povahe trpí. Viackrát som povedal, že táto liga na to nie je pripravená, hoci po športovej stránke má skutočne zaujímavú úroveň.
Ak mám byť ja prekážkou k úspechom a víťazstvám AS, musím ísť z cesty. Úspechy klubu sú pre mňa dôležitejšie ako moja osoba. Z celého srdca a s veľkým rešpektom prajem chlapcom a pánovi Lingovi veľa úspechov. Som veľmi rád, že môj realizačný tím bude pokračovať v začatej práci,“ povedal Moniz na rozlúčku.