Pondelok, 14. jún, 2021 | Meniny má VasilKrížovkyKrížovky

Pochovávanie, cintoríny aj úprava hrobov majú svoju históriu

Dušičkové sviatky majú pôvod v dávnej minulosti. Zaujímavé sú aj zvyky a rituály, ktoré súvisia s pochovávaním, hrobmi, prístupom k zosnulým.

(Zdroj: Peter Hudák)

Dušičky slávime desať storočí

Ešte pred príchodom kresťanstva praktizovali takmer všetky národy rituály, zamerané na oslavu a priklonenie si mŕtvych predkov – tzv. manistické obrady. Kultu predkov dalo nový význam kresťanstvo: učí, že človek sa rodí spolu s nesmrteľnou dušou. Po pozemskom živote nasleduje iný spôsob existencie – posmrtný život. Katolíci veria, že duša sa po smrti očisťuje utrpením v očistci. Žijúci ľudia môžu dušiam pomôcť modlitbami, obetami, získavaním odpustkov, a tak ich vyslobodiť z očistcových múk. Dušičky ako cirkevná slávnosť boli zavedené v 10. storočí najskôr v ráde benediktínov vo Francúzsku. O niekoľko storočí sa už slávila spomienka na zosnulých v celej západnej Cirkvi.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: V okolí cintorínov počítajte s dopravnými obmedzeniami Čítajte 

Ľudové predstavy o duši človeka

Duša je chápaná ako nehmotná podstata človeka. Kedysi si ju ľudia predstavovali ako biely obláčik alebo bielu holubicu, vtáčika, svetielko. Keď človek umrie, ostáva vraj istý čas duša v prítomnosti tela, až neskôr sa od neho vzdiali. Sú zvláštne prípady, kedy dôjde k nejakej predzvesti smrti alebo po smrti k tzv. rozlúčke mŕtveho. V časoch, keď ľudia bývali v dreveničkách a chudobných obydliach verili, že gazda, ktorý prvý postavil príbytok, prebýva stále na danom mieste. Niekedy sa môže vteliť do hada alebo lasice. Tento had je neškodný, nesmie sa zabíjať. Prebýva pod prahom alebo pod pecou.

Prečítajte si tiež: Chýbali hrobové miesta, cintorín už rozšírili Čítajte 

Pohreb

V minulosti ľudia umierali doma, nie v nemocniciach a domoch dôchodcov. Preto súčasťou pohrebu bolo aj obriadenie mŕtveho, obliekanie, zhotovenie truhly, preloženie do truhly, úprava tela. Keď zvonili zvony umieračik, ľudia v dedine prestali pracovať a pomodlili sa za dušu zomrelého. V noci mŕtve telo strážili, bdeli pri mŕtvom. Smrť sa chápala ako prirodzená súčasť života. No v prístupe k mŕtvemu bolo cítiť strach i snahu nakloniť si ho. Ak zomrel nejaký zlý človek alebo ak došlo k násilnej smrti, či vražde, bola obava, že zosnulý môže žijúcim ľuďom škodiť, navrátiť sa do prostredia, kde žila. Po smrti sú vraj sú takéto duše nepokojné a dávajú veci „do poriadku“. Obzvlášť nebezpečnými boli vampíri a upíri. Starostlivo sa pristupovalo aj k pohrebu slobodného mládenca a slobodnej dievky. Vtedy sa pohreb robil ako posmrtná svadba. V minulosti mali niektoré národy dokonca surový zvyk, že ak zomrel nejaký význačný muž, usmrtili jednu otrokyňu a pochovali ju spolu s ním. Rituál vychádzal z rozšírenej predstavy, že i po smrti má človek biologické potreby. Preto i naši slovanskí predkovia dávali na hroby potraviny a nápoje. Ak sa mŕtvym nevyhovelo, mohli sa vrátiť a škodiacimi živým ľuďom.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Sviečku môžete zapáliť aj nenarodeným deťom Čítajte 

Plačky vyčítali mŕtvemu smrť

I dnes možno na pohreboch mladých ľudí vidieť obradové znaky svadby: je prítomná skupina družičiek a skupina družbov, odetých vo svetlých farbách, nesie sa svadobná kytica, veľký koláč, mladí majú pripnuté pierka. Niekde sa nosí aj horiaca sviečka, ktorá sa neskôr zhasne alebo zlomí. Rozlúčka s mŕtvym sa umocňuje aj prostredníctvom pohrebných odobierok a plačov. Je to nariekanie zväčša starších žien, ktoré kvílivým hlasom a smutnou melódiou prednášajú improvizované texty. Ich obsahom je vyčítanie, vykladanie a nariekanie nad mŕtvym. Niekedy dokonca obviňujú mŕtveho nebožtíka, že jeho odchodom uviedol pozostalú rodinu do ešte väčšej biedy. Pozostatok odobierok možno badať v parodickej forme napríklad pri scéne pochovávania basy na koniec fašiangov.

Skryť Vypnúť reklamu

Cintorín ako miesto posledného odpočinku

V stredoveku sa pochovávalo výlučne v blízkosti kostolov, miesta pochovávania boli označené krížom na znamenie očakávaného vzkriesenia a celý cintorín bol pokladaný za bohoslužobný priestor. Cintoríny boli obohnané múrmi alebo plotom, oddeľujúci svet živých a svet mŕtvych a zároveň svet svetský od sveta posvätného. Po vkročení do cintorína sa mal preto človek správať úctivo a s bázňou. Nesmelo sa hlasno rozprávať, smiať, fajčiť, odpľúvať, inak by to bolo chápané ako znesvätenie miesta. Až donedávna sa pochovávalo výlučne do zeme – tzv. kostrové pochovávanie. Novšie sa telá môžu spopolňovať, pričom popol s pozostatkami zosnulého sa dáva do urny.

Cintoríny chránili pred záplavami

Cintoríny bývali situované na vyvýšených miestach tak, aby boli chránené pred záplavami. Ak sa muselo pochovať viac ľudí na rovnaké miesto, spodné vrstvy obsahujúce kosti skôr zomrelých, boli vybraté z hrobov a umiestnené v kostniciach, tzv. osáriách. Privilegované vrstvy boli pochovávané priamo v kostoloch v kryptách. Aj v kostoloch v okresoch Považská Bystrica, Púchov a Ilava sa nachádza veľa krýpt. Sú to miesta tajomné, skrývajúce dávnu regionálnu históriu. Údržbou cintorína boli v minulosti poverení volení muži – hrobári. Niekde ich volali aj jamári. Za dopredu dohodnutú odmenu (jedlo, pálenka, peniaze) vykopávali na cintoríne jamy pre uloženie truhly. Keďže to bola fyzicky náročná práca, mal poruke aj pomocníkov, prípadne mu pomáhali príbuzní zosnulého. Až neskôr sa na cintorínoch začali stavať malé kaplnky, slúžiace na vykonanie pohrebných obradov. Kvôli zvýšeniu hygieny sa po elektrifikácii obcí začali budovať domy smútku, márnice, kde sa uložilo telo zosnulého pred samotným pochovaním.

Estetická úprava hrobov

Dávnejšie sa hroby ozdobovali ihličnatou čečinou a ručne vyrábanými kvietkami alebo vencami. Kvety sa vyrábali z krepového papiera, pričom farba sa volila podľa veku pochovaného. Deťom sa dávali svetlé biele, ružové, kým starším ľuďom modré alebo fialové. Zapaľovať sviečky na hrob sa chodilo až v novembri, pričom návštevu vykonala hromadne celá rodina. Keď ešte neboli kahance, svetlo sviečok bolo závislé od počasia. Ak fúkalo alebo pršalo, cintorín bol vysvietený len krátko

Petronela Rágulová.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hudbou proti holorubom.
  2. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy
  3. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  4. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  5. Ako sa mení dynamika firiem?
  6. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  7. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  8. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Ako sa mení dynamika firiem?
  2. Hudbou proti holorubom.
  3. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  4. Pečeň je priamo zodpovedná za stav vášho imunitného systému
  5. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  6. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  9. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  10. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 11 149
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 150
  3. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 930
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 8 628
  5. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 586
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 8 410
  7. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 920
  8. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 7 723
  9. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 275
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 339
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Momentka zo zápasu Prievidza - Trebatice.

Prehľad výsledkov krajských futbalových líg.


9 h
Ilustračné foto

Zlatíčka z pôrodnice :)


24 h

Sekcia kopytníkov v Národnej zoologickej záhrade v Bojniciach sa začiatkom júna rozrástla o novú antilopu.


TASR 12. jún
Odborníčka tvrdí, že prípady, keď ľudí poštípe stepník, sú minimálne. A keď už, tak človek má len miernu alergickú reakciu.

Aj keď na Slovensku sú takmer všetky pavúky jedovaté, stepník patrí k tým s prudším jedom. Odborníčka však ubezpečuje, že stretnúť takéhoto pavúka je pomerne vzácne a rovnako vzácne je aj to, žeby človeka uštipol. Pri pohryznutí nedôjde k ohrozeniu života.


11. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Sprievodný program má trvať štyri hodiny. Ľudia si budú môcť vlastnoručne vyrobiť odznak s logom.


15 h

Na mieste nehody zasahoval vrtuľník.


TASR 12. jún

Jej malý syn skončil v nemocnici.


TASR 12. jún

Cestovanie so zbojníkmi, prejazd Chmarošským viaduktom či Telgártska slučka. To všetko je pre ľudí veľkým lákadlom.


22 h

Už ste čítali?