TRENČÍN. Na malom nádvorí v budove Trenčianskeho múzea, ktoré slúži aj ako parkovisko, sú už desiatky rokov odložené časti súsošia generála Milana Rastislava Štefánika.
To pôvodne stálo vedľa základnej umeleckej školy na mieste, kde je dnes fontána. Začiatkom päťdesiatych rokov ho na príkaz komunistov odstránili.
Zachovala len Štefánikova busta a spomínané pieskovcové torzá dobrovoľníkov a slovenskej rodiny, ktoré stáli vedľa nadživotnej sochy generála Štefánika.

Myšlienka postaviť v Trenčíne sochu M. R. Štefánika vznikla už v tridsiatych rokoch so zámerom dôstojne osláviť 20. výročie samostatnosti Československej republiky.
Pôvodne mala stáť nadživotná socha M. R. Štefánika oproti budove krajského súdu.
„Napokon vybrali miesto oproti hotelu Tatra na mieste, kde je dnes fontána,“ povedala trenčianska historička Janka Karlíková.
Autorom osem metrov vysokého súsošia bol akademický sochár Jozef Pospíšil. V Trenčíne je známy ako autor sochy Ľudovíta Vladimíra Riznera v mestskom parku alebo sochy Karola Štúra na evanjelickom cintoríne v Trenčíne alebo tiež pamätníka obetiam 1. svetovej vojny v Trenčianskych Tepliciach.
„Na objednávku vytvoril aj sochu Štefánika s rodinou a slovenskými legionármi. Dielo postupne dokončoval v rokoch 1938 – 1939. Pod vplyvom vojensko-politických udalostí tej doby však dielo slávnostne odovzdali až v roku 1946 mestu Trenčín.
Po stranách hlavného pylónu so Štefánikom v nadživotnej veľkosti bolo pieskovcové súsošie so slovenskou rodinou a troma legionármi v ruskej, francúzskej a talianskej uniforme,“ povedala Karlíková.
Sochu zvalili bagrom
O pár rokov však prišiel čas zatracovania pamiatok a mena M. R. Štefánika aj do Trenčína.
„Okresní funkcionári Komunistickej strany a MNV v Trenčíne sa postarali, aby súsošie „zmizlo z očí“ Trenčanov. V noci na 4. apríla 1953 nechali súsošie zdemolovať.

Prišiel bager a zhrození Trenčania videli, ako bronzovú sochu odvážajú do kovo-šrotu,“ skonštatovala historička. Socha M. R. Štefánika bola roztavená a torzá kamenných sôch legionárov a slovenskej rodiny sú uložené na nádvorí Trenčianskeho múzea.
Zo sochy sa zachovala len Štefánikova hlava vďaka odvahe dvoch bratov z Mníchovej Lehoty.
Hlavu odniesol v noci na motorke
Ľudovít Hrnčiar pracoval ako vedúci Zberných surovín v Trenčíne. Na príkaz vedenia komunistickej strany museli súsošie zlikvidovať.
Jeho dcéra Alena Červeňanová si na udalosti, ktoré nasledovali, spomína z otcovho rozprávania.
„Pozrel sa na tú sochu a prišlo mu to ľúto. V noci sadol na motorku, prišiel do zberných surovín za strážnikom, ktorý strážil areál, priniesol mu fľašku, porozprávali sa a trochu ho pripil. Zobral hlavu Štefánika, zabalil do vreca a išiel domov,“ povedala Červeňanová.
Keď však na druhý deň chceli zobrať sochu na roztavenie, zistili, že hlava chýba.
„Bolo okolo toho veľké haló, otec sa preľakol, že to asi nemal robiť. Chytro išiel domov a hlavu skryl hlboko do studne,“ spomína jeho dcéra.

„Naozaj prišli k nám hľadať hlavu, ale nenašli ju, do studne nepozreli. Otcovi to stále vŕtalo v hlave, bál sa, či sa nevrátia a nepozrú aj do studne. Neskôr ju teda vytiahol a zakopal veľmi hlboko v záhrade pod strom.
Tá hlava tam potom bola veľmi dlho. Vykopal ju až o niekoľko rokov neskôr, keď to prestalo byť nebezpečné. Hlavu sme potom mali v pivnici, chodila som sa tam s ňou hrávať,“ povedala.
Jej otec po páde režimu napísal list Alexandrovi Dubčekovi, že má bustu Štefánika.
„Ten mu odpísal, otca neskôr dokonca odmenili za záchranu busty, nakoniec ju odovzdal,“ dodala Červeňanová.
Sochám sa budú venovať po revitalizácii parku
Kópiu torza uchovanej hlavy napokon použili pre nový pomník M. R. Štefánika. Ten odhalili 1. septembra 1990 v mestskom parku, neďaleko od miesta pôvodného súsošia.
„Fragmenty zo súsošia sú u nás, kto je ich vlastníkom, však nevieme. Pamätník, ktorý je v parku, spravuje mesto Trenčín,“ povedal Tomáš Michalík z Trenčianskeho múzea. Ak by oň prejavilo záujem, Michalík hovorí, že múzeum by s tým nemalo problém.
„Určite by sme vedeli nájsť výhodný mód spolupráce, určite áno,“ skonštatoval Michalík.
V mestskom parku, ktorý nesie po M. R. Štefánikovi meno, momentálne prebieha veľká revitalizáciu zelene.
„Vďaka nej sa park presvetlil, je fajn, že busta nie je zahalená kríkmi a konármi a je ju vidieť aj z cesty. V ďalšej fáze rekonštrukcie parku sa budeme viac venovať práve sochám, napríklad aj pamätníku M. R. Štefánika,“ povedala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová.
Mesto do budúcna nevylúčilo, že by sa torzá mohli vrátiť do parku.