Ste odchovancom prievidzského hokeja, no v 14-tich rokoch ste tento klub opustili.
– Keďže sa tu hrala len prvá dorastenecká liga a ja som bol v reprezentácii, nechcel som zaspať na vavrínoch. Mojím cieľom bolo výkonnostne rásť, s čím mi pomohol rodinný známy, tréner Marcel Ozimák. Ten ma stiahol do Nitry, kde som prešiel všetkými kategóriami.
Ako jeden z najmladších obrancov ste si v Nitre zahrali najvyššiu súťaž. Aké to boli pocity?
Fantastická výhra hokejistov Prievidze (+FOTO) Čítajte – Fantastické, vtedy začala taká moja hokejová budúcnosť. Zahral som si napríklad aj s legendárnym Jozefom Stümpelom. Hokej ma vtedy strašne bavil, bol som vo všetkých reprezentačných výberoch. Ako junior som potom odišiel do švédskeho klubu Luleå HF, kde som hrával s Petrom Cehlárikom a Adamom Kasanickým.
Ako sa vám páčilo v tomto klube?
– Veľmi. Čo sa týka podmienok, bolo to tam na vysokej úrovni. Také na Slovensku nebudeme mať asi nikdy.
Martin Pavlíček (23 rokov)
Prehľad kariéry:
- Bracknell Bees (ANGLICKO)
- Dunkerque Corsaires (FRANCÚZSKO)
- EHC Kitzbuhel (RAKÚSKO)
- Vaasa Sport (FÍNSKO)
- Luleå HF (ŠVÉDSKO)
- HK Nitra (SLOVENSKO)
- HC Prievidza (SLOVENSKO)
A to hovorím o šiestich rokoch dozadu. Luxusné vybavenie tam majú už žiaci.
Za sponzora sme mali značku, ktorá pre každého zabezpečila výstroj najvyššej rady. Šitú na mieru. Každý jeden tím od žiakov až po mužov mal kondičného trénera.
Vlastného videoanalytika, ktorý hodnotil ako kto hral. Takisto šatňa mala obrovské zázemie. Regenerácia bola na vysokej úrovni. Obedy na štadióne boli zabezpečené formou švédskych stolov.
Okrem veľkej šesť a pol tisícovej haly sme mali ďalšie štyri plochy, kde boli možné ranné tréningy. Veľmi sa mi tam páčilo. Hokejovo mi to vyhovovalo, pretože vo Švédsku sa hrá viac silovo.
Po čase ste odišli do fínskeho klubu Vaasa Sport.
– Tam sa hralo viac korčuliarsky. Nie som rýchly korčuliar, takže mi to menej sedelo ako vo Švédsku. Stíhať 50-kilových útočníkov v rohoch, keď sa vrteli, nebolo jednoduché. Nepresadil som sa pretože tam bola medzi obrancami veľká konkurencia. Svoju rolu zohrala aj maturita. Bola to však výborná skúsenosť, pretože sa tam trénovalo najviac, ako som kedy zažil.
(zdroj: archív hráča)Je niečo, čo vás vo Fínsku zaujalo?
– Mentalita ľudí. Tam ťa nikto neoklame. Na Slovensku, keď povie tréner, výbeh, všetci sa schovajú za roh a ulievajú sa. Tam tréner dal jednému hráčovi stopky do ruky a nikto nikoho neoklamal a nezastal. Vo Fínsku nie sú až tak talentovaní hokejisti, ale majú dar trénovať. Vážia si príležitosť, že sú v klube a chcú dať zo seba všetko.
Prečo ste ukončili aj toto zahraničné angažmán?
– Maturoval som. Vrátil som sa preto naspäť domov. Začínal som v reprezentačnej dvadsiatke, ale rozhodol som sa pre isté veci odísť. Ďalej som pokračoval v Nitre, kde sa mi však veľmi nedarilo. Rozhodol som sa preto opäť pre zahraničie.
Namierili ste si to do hokejovo exotických líg.
– Môj agent má dobré kontakty v Anglicku a Francúzsku, preto som odišiel práve sem. Klub Bracknell Bees pôsobí kúsok od Londýna. Bývali sme v Readingu, čo je tak 15 minút od štadióna.
