HANDLOVÁ/PRIEVIDZA. V dvoch mestách na hornej Nitre postupne pribúdajú polopodzemné kontajnery. Zatiaľ čo v Handlovej už takýto systém zberu odpadu niekoľko mesiacov funguje, v Prievidzi ide o novinky, ktoré skúšajú po prvý raz.
Samospráva Handlovej pokračuje s realizáciou pilotného projektu vertikálneho zberu odpadu.
Nové polopodzemné kontajnery sa osvedčili. Kde pribudnú ďalšie? Čítajte Po Mostnej aj Okružná
Po tom, čo minulý rok zabezpečila osadenie polopodzemných kontajnerov na Mostnej ulici, ďalšie pribúdajú v tomto období na sídlisku Morovnianska cesta.
S budovaním stojísk s polopodzemnými kontajnermi začala samospráva na Okružnej ulici. Projekt pritom rozdelila do dvoch etáp.
„Prvá zahŕňa práve tri stanoviská, ktoré sa budujú na Okružnej ulici s tým, že jedno je už vybudované a ďalšie dve sa realizujú. Budúci rok by mal projekt pokračovať vybudovaním ďalších piatich stojísk,“ uviedla hovorkyňa mesta Jana Paulínyová.
Celkové investičné náklady na nákup kontajnerov pre obe etapy predstavujú približne 80-tisíc eur, stavebná časť vyjde samosprávu na asi 40-tisíc až 50-tisíc eur.
Na sídlisku Mostná v rámci projektu vertikálneho zberu odpadu pribudli ešte vlani tri stojiská s 19 polopodzemnými kontajnermi. Počet nádob na odpad tam tak klesol o 40 percent.
Pred zavedením projektu tam obyvatelia triedili približne desať percent odpadu, aktuálne štatistiky bude mať mesto k dispozícii v novembri.
Zámerom radnica sleduje ekologickejšie a krajšie životné prostredie, nové nádoby tiež eliminujú zápach z odpadu a zároveň šetria miesto na sídlisku.
V Prievidzi začínajú s výstavbou podzemných kontajnerov Čítajte Prievidza začína
S projektom polopodzemných kontajnerov Prievidza ešte len začína. Ich budovanie rozdelila do dvoch etáp.
„V prvej časti bolo nakúpených 28 kontajnerov pre 7 stojísk na komunálny odpad, plast, papier, sklo, viacvrstvové kombinované materiály a kovy. Výstavbu sme zrealizovali na uliciach M. Hodžu 2 a 14, Nábrežie sv. Cyrila 7,10 a 14 a na Ulici A. Škarvana (Dlhá 6 a 22),“ priblížil hovorca Prievidze Michal Ďureje.
Stavebné práce obsahujú predovšetkým výkop a následné osadenie podzemných kontajnerov na odpad.
„Miesta pre osadenie stojísk sú prevažne rovinaté, tvorené spevnenými asfaltovými, betónovými, resp. trávnatými plochami. Búracie práce na spevnených plochách a výkopy sú súčasťou samotných objektov – stojísk. Zemné práce sa obmedzujú na výkop stavebných jám jednotlivých stojísk. Plochu po obvode stojísk a medzi podzemnými kontajnermi bude po dokončení tvoriť ekologická zámková dlažba. Navrhované stojiská podzemných kontajnerov nahradia jestvujúce stojiská 1100 l zberných nádob v daných lokalitách,“ ozrejmil.
Samospráva okresného mesta už pripravuje aj uskutočnenie druhej etapy výstavby podzemných kontajnerov. V nej by mali byť pribudnúť zostávajúce stojiská na Dlhej ulici 36, 46, 44, 48, a Nábreží sv. Cyrila 22, 29,35,40.
„V prípravnej fáze samotného projektu sa uskutočnilo niekoľko stretnutí s predsedami bytových spoločenstiev dotknutých bytových domov, kde mali ľudia možnosť vyjadriť svoje požiadavky a pripomienky k navrhovaným stojiskám ešte pred ich realizáciou,“ dodal Michal Ďureje.
Vandali prišli v Handlovej po sebe upratať Čítajte Musíme triediť
Polozapustené, respektíve plnozapustené kontajnery sú podľa Kataríny Kretter z oddelenia pre marketing a komunikáciu spoločnosti ENVI-PAK riešením pre husto osídlené oblasti, kde je veľká koncentrácia odpadu. Dobrým riešením to však je až vtedy, keď sú ľudia skutočne naučení odpad triediť.
„Treba si uvedomiť, že tieto kontajnery sú veľkoobjemové a musia byť umiestnené centralizovane. Pokiaľ sú občania leniví nosiť odpad do obyčajného farebného kontajnera, ktorý sa nachádza v ich blízkej dochádzkovej vzdialenosti, nebudú ochotní nosiť odpad omnoho ďalej,“ upozornila.
Preto najskôr samosprávy musia ľudí naučiť triediť odpad. To znamená dosiahnuť efektivitu zberu v danej lokalite na úroveň 40 kilogra-mov/obyvateľ/rok. Potom má význam budovať polopodzemné kontajnery.
„Navyše, nevhodne umiestnené polozapustené kontajnery môžu byť na škodu triedenému zberu. Ak sú veľmi vzdialené od obydlí, ochota občanov vynášať do nich odpad klesá, ak sú husto rozmiestnené, dlho potrvá, pokiaľ sa naplnia. To môže viesť k znehodnoteniu vytriedeného odpadu a tým aj jeho následného využitia a odpad skončí na skládke,“ dodala Katarína Kretter.
