OSLANY. Svojmu koníčku sa venuje aj po štyridsiatke. Jozef Maruniak hráva futbal za malú dedinku Oslany, ktorá účinkuje v siedmej lige OblFZ Prievidza. Počas profesionálnej kariéry však pôsobil na Islande či v Izraeli. V ostrovnej krajine na severe Európy hrali dodnes len traja Slováci.
Brankár Martin Trančík z Trenčína, Košičan Rastislav Lazorík a vy. Len traja Slováci si vyskúšali islandský ligový futbal. Čo to pre vás znamenalo?
– Jednoznačne veľká skúsenosť. Bol som hrdý, že som sa dostal do takejto exotickej súťaže.
Vaším klubom bol Throttur Reykjavik. Ako to tam vyzeralo?
REGIONÁLNY FUTBAL: Víkendové výsledky, komentáre a tabuľky od štvrtej po ôsmu ligu (+FOTO) Čítajte – Prestúpil som v roku 2005 a fungovalo to tam podobne ako v iných islandských kluboch. Všetci mali v tíme hráčov z bývalej Juhoslávie, ktorých dopĺňali Dáni, Nóri a dokonca Angličania.
Muziku teda tvrdili legionári, domáci hráči sa prezentovali najmä bojovnosťou. Hrá sa tam silovejší štýl futbalu, čo mne viac-menej vyhovuje, pretože aj ja som taký typ. Viacej gólov som v živote dal hlavou ako nohami.
Islandskí fanúšikovia sa vo výbornom svetle ukázali na nedávnych majstrovstvách Európy či sveta. Už vtedy takto fandili?
– Áno, zápasy sledovali plné tribúny a atmosféra bola vždy skvelá. Každé mužstvo má svoj originálny obchod so suvenírmi klubu. Na zápasy chodili vždy aj von. Futbalu tam podriaďujú všetko. Každý klub má halu a zakrytú umelú trávu, kde sa cez zimu až do apríla hrá pohár. V máji začína liga.
Okrem futbalu. Aký tam je život?
– Drahý. Všetko veľa stojí. Aj obyčajní ľudia tam však majú kopec peňazí. Ja som v tom čase zarobil toľko peňazí, čo som v živote predtým nevidel. Klub mi dal všetko. Auto, byt, letenky. Je to skutočne krásny ostrov s množstvom sopiek a gejzírov. Rodina mala po návšteve Islandu veľký zážitok.
Nie sú tam žiadne výtržnosti, konajú sa tam celosvetové pochody gejov a lesbičiek. V piatok končia ľudia v práci o hodinu skôr, nekonajú sa tam žiadne diskotéky. Ľudia majú akcie doma. Alkohol a cigarety tam možno kúpiť len v špeciálnych obchodoch.
Ako ste sa na Island vlastne dostali?
Jozef Maruniak (43 rokov)
Doma hrával za: FK Mesto Prievidza, Handlová, Pohronie, Rimavská Sobota, Dunajská Streda, FC Baník Prievidza, Pravenec, Oslany, Nitrianske Pravno, Dolné Vestenice, Šimonovany-Partizánske, Ráztočno, Dolná Ždaňa.
V zahraničí: Throttur Reykjavik (ISLAND), Hapoel Ashkelon FC (IZRAEL), ASK Hausmening (RAKÚSKO).
– Angažmán mi dohodil bývalý slovenský obranca Pavol Kretovič, ktorý tam už vtedy žil. On kedysi hrával za Lokomotívu Košice. Cez neho a Viliama Ilka som sa tam dostal. V druhej lige pôsobil vtedy ešte jeden Čech – Petr Podzemský. Každý večer sme spolu chodili na kúpalisko, ktorých je v Reykjavíku aj dvadsať. Vďaka termálnym prameňom. Život tam je jednoducho krásny.
A nebola vám tam zima?
– Nie. Myslel som, že tam bude väčšia kosa. V lete tam bolo okolo 25 stupňov a zime len málo snehu. Problém som mal však so spánkom. Keď v noci bolo vidno, do okien som si musel dávať kartóny, aby som vôbec zaspal.
Čo vás na Islande najviac prekvapilo?
– Ten ich životný štýl. Oni majú všetci veľa peňazí, ale aj veľa míňajú. Sú to pracháči. Keď sme boli na sústredení v anglickom Watforde, všetci si brali hokejové tašky, aby mali ako odniesť množstvo vecí, ktoré si tam nakúpili.
