DUBODIEL. Bola už sobota podvečer, keď sa konečne Joezef Malec odhodlal ísť aspoň na krátku prechádzku a možno si aj trochu zabehnúť. Trasu si vybral schválne tak, aby ho vraj nikto nevidel, ako sa pachtí.
Ani lopta, ani tekvica
Bežec si vybranú trasu užíval. Poľná cesta sa kľukatila popri potoku a zapadajúce slnko čarovalo pekné odtiene zelenej a hnedej farby. Zrazu uvidel v tráve svietiť niečo čudné, bielulinké biele. Čudoval sa, ako tu mohol niekto zabudnúť takú peknú, akiste aj novú loptu. Bol zvedavý, pridal. Nápad s loptou rýchlo vyprchal, keď sa viac priblíži.

„Ešte viac ma to pohnalo, lebo toto čudo vyzeralo ako veľmi nezvyčajná, zmutovaná tekvica,“ spomína si Jozef. Až po dotyku mu bolo jasné, že ide o niečo celkom iné. O megahubu akú ešte nikdy nevidel. „Vyzeralo to tak neskutočne,“ spomína si.
Vyrazil proti noci
Pri identifikácii pomohol telefonát. Vďaka nemu sa dozvedel o čo ide a ako s nálezom naložiť. Potešilo ho, keď sa dozvedel, že našiel delikatesu. Bol v teréne bez hubárskej výbavy, vrátil som preto domov aj s myšlienkou, že si nechám hubu ešte cez noc dorásť.
„Na moje foto odoslané cez mobil však zareagoval švagor, ktorý bol na turistike v Tatrách. Nástojčivo ma presviedčal, aby som sa ihneď vrátil a priniesol hubu domov. Vraj je to skutočná lahôdka a ráno tam už nemusí byť,“ spomína si Jozef. Príbuzný bol tiež zarazený, kde našiel hubu. Na tejto poľnej ceste totiž nikdy nič nerástlo, nikto tam nič nenašiel. Ani len šampiňóny.

Nezmestila sa do košíka
Jozef teda zobral košík a vybral sa späť. Nájsť chutnú bielu guľu potme nebolo ľahké, no podarilo sa. Do kočíka sa však nezmestila ani náhodou.
Doma ešte urobil šťastný nálezca zodpovedné merania a všetko starostlivo zaznamenal. Resumé bolo – hmotnosť 1 783 gramov a obvod v „páse“ 77 centimetrov.
Nevšedný kulinársky zážitok
Vatovca, lebo o takú hubu išlo, rozdelil na niekoľko časti. Podelil sa aj s rodinou a známymi. „Manželka sa ujala prípravy pokrmu a ja môžem povedať, že som sa stretol s novou chuťou, ktorá sa len ťažko dá k niečomu prirovnať. Mäkučké, jemnučké ako vata....asi preto Vatovec.
Už sa nemôžem dočkať, kedy sa mi zase podarí nájsť ďalšieho,“ hovorí šťastný nálezca. Zopár kúskov obalili klasicky aj v trojobale a dali do mrazničky, aby si mohli ešte aspoň raz pripomenúť nevšedný kulinársky zážitok.